Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 12. Chapter 94
Book 12. Chapter 94
The Mahabharata In Sanskrit
Book 12
Chapter
94
1
यत्राधर्मं परणयते दुर बले बलवत तरः
तां वृत्तिम उपजीवन्ति ये भवन्ति तद अन्वयाः
2
राजानम अनुवर्तन्ते तं पापाभिप्रवर्तकम
अविनीत मनुष्यं तत कषिप्रं राष्ट्रं विनश्यति
3
यद्वृत्तिम उपजीवन्ति परकृतिस्थस्य मानवाः
तद एव विषमस्थस्य सवजनॊ ऽपि न मृष्यते
4
साहस परकृतिर यत्र कुरुते किं चिद उल्बणम
अशास्त्रलक्षणॊ राजा कषिप्रम एव विनश्यति
5
यॊ ऽतयन्ताचरितां वृत्तिं कषत्रियॊ नानुवर्तते
जितानाम अजितानां च कषत्रधर्माद अपैति सः
6
दविषन्तं कृतकर्माणं गृहीत्वा नृपती रणे
यॊ न मानयते दवेषात कषत्रधर्माद अपैति सः
7
शक्तः सयात सुमुखॊ राजा कुर्यात कारुण्यम आपदि
परियॊ भवति भूतानां न च विभ्रश्यते शरियः
8
अप्रियं यस्य कुर्वीत भूयस तस्य परियं चरेत
नचिरेण परियः स सयाद यॊ ऽपरियः परियम आचरेत
9
मृषावादं परिहरेत कुर्यात परियम अयाचितः
न च कामान न संरम्भान न दवेषाद धर्मम उत्सृजेत
10
नापत्रपेत परश्नेषु नाभिभव्यां गिरं सृजेत
न तवरेत न चासूयेत तथा संगृह्यते परः
11
परिये नातिभृशं हृष्येद अप्रिये न च संज्वरेत
न मुह्येद अर्थकृच्छ्रेषु परजाहितम अनुस्मरन
12
यः परियं कुरुते नित्यं गुणतॊ वसुधाधिपः
तस्य कर्माणि सिध्यन्ति न च संत्यज्यते शरिया
13
निवृत्तं परतिकूलेभ्यॊ वर्तमानम अनुप्रिये
भक्तं भजेत नृपतिस तद वै वृत्तं सताम इह
14
अप्रकीर्णेन्द्रियं पराज्ञम अत्यन्तानुगतं शुचिम
शक्तं चैवानुरक्तं च युञ्ज्यान महति कर्मणि
15
एवम एव गुणैर युक्तॊ यॊ न रज्यति भूमिपम
भर्तुर अर्थेष्व असूयन्तं न तं युञ्जीत कर्मणि
16
मूढम ऐन्द्रियकं लुब्धम अनार्य चरितं शठम
अनतीतॊपधं हिंस्रं दुर बुद्धिम अबहुश्रुतम
17
तयक्तॊपात्तं मद्य रतं दयूतस्त्री मृगया परम
कार्ये महति यॊ युञ्ज्याद धीयते स नृपः शरियः
18
रक्षितात्मा तु यॊ राजा रक्ष्यान यश चानुरक्षति
परजाश च तस्य वर्धन्ते धरुवं च महद अश्नुते
19
ये के चिद भूमिपतयस तान सर्वान अन्ववेक्षयेत
सुहृद्भिर अनभिख्यातैस तेन राजा न रिष्यते
20
अपकृत्य बलस्थस्य दूरस्थॊ ऽसमीति नाश्वसेत
शयेनानुचरितैर हय एते निपतन्ति परमाद्यतः
21
दृढमूलस तव अदुष्टात्मा विदित्वा बलम आत्मनः
अबलान अभियुञ्जीत न तु ये बलवत तराः
22
विक्रमेण महीं लब्ध्वा परजा धर्मेण पालयन
आहवे निधनं कुर्याद राजा धर्मपरायणः
23
मरणान्तम इदं सर्वं नेह किं चिद अनामयम
तस्माद धर्मे सथितॊ राजा परजा धर्मेण पालयेत
24
रक्षाधिकरणं युद्धं तथा धर्मानुशासनम
मन्त्रचिन्त्यं सुखं काले पञ्चभिर वर्धते मही
25
एतानि यस्य गुप्तानि स राजा राजसत्तम
सततं वर्तमानॊ ऽतर राजा भुङ्क्ते महीम इमाम
26
नैतान्य एकेन शक्यानि सातत्येनान्ववेक्षितुम
एतेष्व आप्तान परतिष्ठाप्य राजा भुङ्क्ते महीं चिरम
27
दातारं संविभक्तारं मार्दवॊपगतं शुचिम
असंत्यक्त मनुष्यं च तं जनाः कुर्वते परियम
28
यस तु निःश्रेयसं जञात्वा जञानं तत परतिपद्यते
आत्मनॊ मतम उत्सृज्य तं लॊकॊ ऽनुविधीयते
29
यॊ ऽरथकामस्य वचनं परातिकूल्यान न मृष्यते
शृणॊति परतिकूलानि वि मना नचिराद इव
30
अग्राम्यचरितां बुद्धिम अत्यन्तं यॊ न बुध्यते
जितानाम अजितानां च कषत्रधर्माद अपैति सः
31
मुख्यान अमात्यान यॊ हित्वा निहीनान कुरुते परियान
स वै वयसनम आसाद्य गाध मार्तॊ न विन्दति
32
यः कल्याण गुणाञ जञातीन दवेषान नैवाभिमन्यते
अदृढात्मा दृढक्रॊधॊ नास्यार्थॊ रमते ऽनतिके
33
अथ यॊ गुणसंपन्नान हृदयस्याप्रियान अपि
परियेण कुरुते वश्यांश चिरं यशसि तिष्ठति
34
नाकाले परणयेद अर्थान नाप्रिये जातु संज्वरेत
परिये नातिभृशं हृष्येद युज्येतारॊग्य कर्मणि
35
के मानुरक्ता राजानः के भयात समुपाश्रिताः
मध्यस्थ दॊषाः के चैषाम इति नित्यं विचिन्तयेत
36
न जातु बलवान भूत्वा दुर बले विश्वसेत कव चित
भारुण्ड सदृशा हय एते निपतन्ति परमाद्यतः
37
अपि सर्वैर गुणैर युक्तं भर्तारं परियवादिनम
अभिद्रुह्यति पापात्मा तस्माद धि विभिषेज जनात
38
एतां राजॊपनिषदं ययातिः समाह नाहुषः
मनुष्यविजये युक्तॊ हन्ति शत्रून अनुत्तमान
1
yatrādharmaṃ praṇayate dur bale balavat taraḥ
tāṃ vṛttim upajīvanti ye bhavanti tad anvay
āḥ
2
rājānam anuvartante taṃ pāpābhipravartakam
avinīta manuṣyaṃ tat kṣipraṃ rāṣṭraṃ vinaśyati
3
yadvṛttim upajīvanti prakṛtisthasya mānavāḥ
tad eva viṣamasthasya svajano 'pi na mṛṣyate
4
sāhasa prakṛtir yatra kurute kiṃ cid ulbaṇam
aśāstralakṣaṇo rājā kṣipram eva vinaśyati
5
yo 'tyantācaritāṃ vṛttiṃ kṣatriyo nānuvartate
jitānām ajitānāṃ ca kṣatradharmād apaiti sa
ḥ
6
dviṣantaṃ kṛtakarmāṇaṃ gṛhītvā nṛpatī raṇe
yo na mānayate dveṣāt kṣatradharmād apaiti sa
ḥ
7
aktaḥ syāt sumukho rājā kuryāt kāruṇyam āpadi
priyo bhavati bhūtānāṃ na ca vibhraśyate śriya
ḥ
8
apriyaṃ yasya kurvīta bhūyas tasya priyaṃ caret
nacireṇa priyaḥ sa syād yo 'priyaḥ priyam ācaret
9
mṛṣāvādaṃ pariharet kuryāt priyam ayācitaḥ
na ca kāmān na saṃrambhān na dveṣād dharmam utsṛjet
10
nāpatrapeta praśneṣu nābhibhavyāṃ giraṃ sṛjet
na tvareta na cāsūyet tathā saṃgṛhyate para
ḥ
11
priye nātibhṛśaṃ hṛṣyed apriye na ca saṃjvaret
na muhyed arthakṛcchreṣu prajāhitam anusmaran
12
yaḥ priyaṃ kurute nityaṃ guṇato vasudhādhipaḥ
tasya karmāṇi sidhyanti na ca saṃtyajyate śriy
ā
13
nivṛttaṃ pratikūlebhyo vartamānam anupriye
bhaktaṃ bhajeta nṛpatis tad vai vṛttaṃ satām iha
14
aprakīrṇendriyaṃ prājñam atyantānugataṃ śucim
śaktaṃ caivānuraktaṃ ca yuñjyān mahati karmaṇi
15
evam eva guṇair yukto yo na rajyati bhūmipam
bhartur artheṣv asūyantaṃ na taṃ yuñjīta karmaṇi
16
mūḍham aindriyakaṃ lubdham anārya caritaṃ śaṭham
anatītopadhaṃ hiṃsraṃ dur buddhim abahuśrutam
17
tyaktopāttaṃ madya rataṃ dyūtastrī mṛgayā param
kārye mahati yo yuñjyād dhīyate sa nṛpaḥ śriya
ḥ
18
rakṣitātmā tu yo rājā rakṣyān yaś cānurakṣati
prajāś ca tasya vardhante dhruvaṃ ca mahad aśnute
19
ye ke cid bhūmipatayas tān sarvān anvavekṣayet
suhṛdbhir anabhikhyātais tena rājā na riṣyate
20
apakṛtya balasthasya dūrastho 'smīti nāśvaset
śyenānucaritair hy ete nipatanti pramādyata
ḥ
21
dṛḍhamūlas tv aduṣṭātmā viditvā balam ātmanaḥ
abalān abhiyuñjīta na tu ye balavat tar
āḥ
22
vikrameṇa mahīṃ labdhvā prajā dharmeṇa pālayan
āhave nidhanaṃ kuryād rājā dharmaparāyaṇa
ḥ
23
maraṇāntam idaṃ sarvaṃ neha kiṃ cid anāmayam
tasmād dharme sthito rājā prajā dharmeṇa pālayet
24
rakṣādhikaraṇaṃ yuddhaṃ tathā dharmānuśāsanam
mantracintyaṃ sukhaṃ kāle pañcabhir vardhate mah
ī
25
etāni yasya guptāni sa rājā rājasattama
satataṃ vartamāno 'tra rājā bhuṅkte mahīm imām
26
naitāny ekena śakyāni sātatyenānvavekṣitum
eteṣv āptān pratiṣṭhāpya rājā bhuṅkte mahīṃ ciram
27
dātāraṃ saṃvibhaktāraṃ mārdavopagataṃ śucim
asaṃtyakta manuṣyaṃ ca taṃ janāḥ kurvate priyam
28
yas tu niḥśreyasaṃ jñātvā jñānaṃ tat pratipadyate
ātmano matam utsṛjya taṃ loko 'nuvidhīyate
29
yo 'rthakāmasya vacanaṃ prātikūlyān na mṛṣyate
śṛ
oti pratikūlāni vi manā nacirād iva
30
agrāmyacaritāṃ buddhim atyantaṃ yo na budhyate
jitānām ajitānāṃ ca kṣatradharmād apaiti sa
ḥ
31
mukhyān amātyān yo hitvā nihīnān kurute priyān
sa vai vyasanam āsādya gādha mārto na vindati
32
yaḥ kalyāṇa guṇāñ jñātīn dveṣān naivābhimanyate
adṛḍhātmā dṛḍhakrodho nāsyārtho ramate 'ntike
33
atha yo guṇasaṃpannān hṛdayasyāpriyān api
priyeṇa kurute vaśyāṃś ciraṃ yaśasi tiṣṭhati
34
nākāle praṇayed arthān nāpriye jātu saṃjvaret
priye nātibhṛśaṃ hṛṣyed yujyetārogya karmaṇi
35
ke mānuraktā rājānaḥ ke bhayāt samupāśritāḥ
madhyastha doṣāḥ ke caiṣām iti nityaṃ vicintayet
36
na jātu balavān bhūtvā dur bale viśvaset kva cit
bhāruṇḍa sadṛśā hy ete nipatanti pramādyata
ḥ
37
api sarvair guṇair yuktaṃ bhartāraṃ priyavādinam
abhidruhyati pāpātmā tasmād dhi vibhiṣej janāt
38
etāṃ rājopaniṣadaṃ yayātiḥ smāha nāhuṣaḥ
manuṣyavijaye yukto hanti śatrūn anuttamān
aesop fables bio
|
fables of aesop
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 12. Chapter 94