Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 5. Chapter 162
Book 5. Chapter 162
The Mahabharata In Sanskrit
Book 5
Chapter
162
1
[धृ]
परतिज्ञाते फल्गुनेन वधे भीष्मस्य संजय
किम अकुर्वन्त मे मन्दाः पुत्रा दुर्यॊधनादयः
2
हतम एव हि पश्यामि गाङ्गेयं पितरं रणे
वासुदेवसहायेन पार्थेन दृढधन्वना
3
स चापरिमित परज्ञस तच छरुत्वा पार्थ भाषितम
किम उक्तवान महेष्वासॊ भीष्मः परहरतां वरः
4
सेनापत्यं च संप्राप्य कौरवाणां धुरंधरः
किम अचेष्टत गाङ्गेयॊ महाबुद्धिपराक्रमः
5
ततस तत संजयस तस्मै सर्वम एव नयवेदयत
यथॊक्तं कुरुवृद्धेन भीष्मेणामित तेजसा
6
सेनापत्यम अनुप्राप्य भीष्मः शांतनवॊ नृप
दुर्यॊधनम उवाचेदं वचनं हर्षयन्न इव
7
नमस्कृत्वा कुमाराय सेनान्ये शक्तिपाणये
अहं सेनापतिस ते ऽदय भविष्यामि न संशयः
8
सेना कर्मण्य अभिज्ञॊ ऽसमि वयूहेषु विविधेषु च
कर्म कारयितुं चैव भृतान अप्य अभृतांस तथा
9
यात्रा यानेषु युद्धेषु लब्धप्रशमनेषु च
भृशं वेद महाराज यथा वेद बृहस्पतिः
10
वयूहान अपि महारम्भान दैवगान्धर्व मानुषान
तैर अहं मॊहयिष्यामि पाण्डवान वयेतु ते जवरः
11
सॊ ऽहं यॊत्स्यामि तत्त्वेन पालयंस तव वाहिनीम
यथावच छास्त्रतॊ राजन वयेतु ते मानसॊ जवरः
12
न विद्यते मे गाङ्गेय भयं देवासुरेष्व अपि
समस्तेषु महाबाहॊ सत्यम एतद बरवीमि ते
13
किं पुनस तवयि दुर्धर्षे सेनापत्ये वयवस्थिते
दरॊणे च पुरुषव्याघ्रे सथिते युद्धाभिनन्दिनि
14
भवद्ब्यां पुरुषाग्र्याभ्यां सथिताभ्यां विजयॊ मम
न दुर्लभं कुरुश्रेष्ठ देवराज्यम अपि धरुवम
15
रथसंख्यां तु कार्त्स्न्येन परेषाम आत्मनस तथा
तथैवातिरथानां च वेत्तुम इच्छामि कौरव
16
पितामहॊ हि कुशलः परेषाम आत्मनस तथा
शरॊतुम इच्छाम्य अहं सर्वैः सहैभिर वसुधाधिपैः
17
गान्धारे शृणु राजेन्द्र रथसंख्यां सवके बले
ये रथाः पृथिवीपाल तथैवातिरथाश च ये
18
बहूनीह सहस्राणि परयुतान्य अर्बुदानि च
रथानां तव सेनायां यथामुख्यं तु मे शृणु
19
भवान अग्रे रथॊदारः सह सर्वैः सहॊदरैः
दुःशासनप्रभृतिभिर भरातृभिः शतसंमितैः
20
सर्वे कृतप्रहरणाश छेद्य भेद्य विशारदाः
रथॊपस्थे गजस्कन्धे गदायुद्धे ऽसि चर्मणि
21
संयन्तारः परहर्तारः कृतास्त्रा भारसाधनाः
इष्वस्त्रे दरॊणशिष्याश च कृपस्य च शरद्वतः
22
एते हनिष्यन्ति रणे पाञ्चालान युद्धदुर्मदान
कृतकिल्बिषाः पाण्डवेयैर धार्तराष्ट्रा मनस्विनः
23
ततॊ ऽहं भरतश्रेष्ठ सर्वसेनापतिस तव
शत्रून विध्वंसयिष्यामि कदर्थी कृत्यपाण्डवान
न तव आत्मनॊ गुणान वक्तुम अर्हामि विदितॊ ऽसमि ते
24
कृतवर्मा तव अतिरथॊ भॊजः परहरतां वरः
अर्थसिद्धिं तव रणे करिष्यति न संशयः
25
अस्त्रविद्भिर अनाधृष्यॊ दूरपाती दृढायुधः
हनिष्यति रुपूंस तुभ्यं महेन्द्रॊ दानवान इव
26
मद्रराजॊ महेष्वासः शल्यॊ मे ऽतिरथॊ मतः
सपर्धते वासुदेवेन यॊ वै नित्यं रणे रणे
27
भागिनेयान निजांस तयक्त्वा शल्यस ते रथसत्तमः
एष यॊत्स्यति संग्रामे कृष्णं चक्रगदाधरम
28
सागरॊर्मि समैर वेगैः पलावयन्न इव शात्रवान
भूरिश्रवाः कृतास्त्रश च तव चापि हितः सुहृत
29
सौमदत्तिर महेष्वासॊ रथयूथप यूथपः
बलक्षयम अमित्राणां सुमहान्तं करिष्यति
30
सिन्धुराजॊ महाराज मतॊ मे दविगुणॊ रथः
यॊत्स्यते समरे राजन विक्रान्तॊ रथसत्तमः
31
दरौपदी हरणे पूर्वं परिक्लिष्टः स पाण्डवैः
संस्मरंस तं परिक्लेशं यॊत्स्यते परवीहरा
32
एतेन हि तदा राजंस तप आस्थाय दारुणम
सुदुर्लभॊ वरॊ लब्धः पाण्डवान यॊद्धुम आहवे
33
स एष रथशार्दूलस तद वैरं संस्मरन रणे
यॊत्स्यते पाण्डवां सतात पराणांस तयक्त्वा सुदुस्त्यजान
1
[dhṛ]
pratijñāte phalgunena vadhe bhīṣmasya saṃjaya
kim akurvanta me mandāḥ putrā duryodhanādaya
ḥ
2
hatam eva hi paśyāmi gāṅgeyaṃ pitaraṃ raṇe
vāsudevasahāyena pārthena dṛḍhadhanvan
ā
3
sa cāparimita prajñas tac chrutvā pārtha bhāṣitam
kim uktavān maheṣvāso bhīṣmaḥ praharatāṃ vara
ḥ
4
senāpatyaṃ ca saṃprāpya kaurav
āṇāṃ
dhuraṃdharaḥ
kim aceṣṭata gāṅgeyo mahābuddhiparākrama
ḥ
5
tatas tat saṃjayas tasmai sarvam eva nyavedayat
yathoktaṃ kuruvṛddhena bhīṣmeṇāmita tejas
ā
6
senāpatyam anuprāpya bhīṣma
ḥ śā
tanavo nṛpa
duryodhanam uvācedaṃ vacanaṃ harṣayann iva
7
namaskṛtvā kumārāya senānye śaktipāṇaye
ahaṃ senāpatis te 'dya bhaviṣyāmi na saṃśaya
ḥ
8
senā karmaṇy abhijño 'smi vyūheṣu vividheṣu ca
karma kārayituṃ caiva bhṛtān apy abhṛtāṃs tath
ā
9
yātrā yāneṣu yuddheṣu labdhapraśamaneṣu ca
bhṛśaṃ veda mahārāja yathā veda bṛhaspati
ḥ
10
vyūhān api mahārambhān daivagāndharva mānuṣān
tair ahaṃ mohayiṣyāmi pāṇḍavān vyetu te jvara
ḥ
11
so 'haṃ yotsyāmi tattvena pālayaṃs tava vāhinīm
yathāvac chāstrato rājan vyetu te mānaso jvara
ḥ
12
na vidyate me gāṅgeya bhayaṃ devāsureṣv api
samasteṣu mahābāho satyam etad bravīmi te
13
kiṃ punas tvayi durdharṣe senāpatye vyavasthite
droṇe ca puruṣavyāghre sthite yuddhābhinandini
14
bhavadbyāṃ puruṣāgryābhyāṃ sthitābhyāṃ vijayo mama
na durlabhaṃ kuruśreṣṭha devarājyam api dhruvam
15
rathasaṃkhyāṃ tu kārtsnyena pareṣām ātmanas tathā
tathaivātirathānāṃ ca vettum icchāmi kaurava
16
pitāmaho hi kuśalaḥ pareṣām ātmanas tathā
śrotum icchāmy ahaṃ sarvaiḥ sahaibhir vasudhādhipai
ḥ
17
gāndhāre śṛṇu rājendra rathasaṃkhyāṃ svake bale
ye rathāḥ pṛthivīpāla tathaivātirathāś ca ye
18
bahūnīha sahasrāṇi prayutāny arbudāni ca
rathānāṃ tava senāyāṃ yathāmukhyaṃ tu me śṛṇu
19
bhavān agre rathodāraḥ saha sarvaiḥ sahodaraiḥ
duḥśāsanaprabhṛtibhir bhrātṛbhiḥ śatasaṃmitai
ḥ
20
sarve kṛtapraharaṇāś chedya bhedya viśāradāḥ
rathopasthe gajaskandhe gadāyuddhe 'si carmaṇi
21
saṃyantāraḥ prahartāraḥ kṛtāstrā bhārasādhanāḥ
iṣvastre droṇaśiṣyāś ca kṛpasya ca śaradvata
ḥ
22
ete haniṣyanti raṇe pāñcālān yuddhadurmadān
kṛtakilbiṣāḥ pāṇḍaveyair dhārtarāṣṭrā manasvina
ḥ
23
tato 'haṃ bharataśreṣṭha sarvasenāpatis tava
śatrūn vidhvaṃsayiṣyāmi kadarthī kṛtyapāṇḍavān
na tv ātmano guṇān vaktum arhāmi vidito 'smi te
24
kṛtavarmā tv atiratho bhojaḥ praharatāṃ varaḥ
arthasiddhiṃ tava raṇe kariṣyati na saṃśaya
ḥ
25
astravidbhir anādhṛṣyo dūrapātī dṛḍhāyudhaḥ
haniṣyati rupūṃs tubhyaṃ mahendro dānavān iva
26
madrarājo maheṣvāsaḥ śalyo me 'tiratho mataḥ
spardhate vāsudevena yo vai nityaṃ raṇe raṇe
27
bhāgineyān nijāṃs tyaktvā śalyas te rathasattamaḥ
eṣa yotsyati saṃgrāme kṛṣṇaṃ cakragadādharam
28
sāgarormi samair vegaiḥ plāvayann iva śātravān
bhūriśravāḥ kṛtāstraś ca tava cāpi hitaḥ suhṛt
29
saumadattir maheṣvāso rathayūthapa yūthapaḥ
balakṣayam amitr
āṇāṃ
sumahāntaṃ kariṣyati
30
sindhurājo mahārāja mato me dviguṇo rathaḥ
yotsyate samare rājan vikrānto rathasattama
ḥ
31
draupadī haraṇe pūrvaṃ parikliṣṭaḥ sa pāṇḍavaiḥ
saṃsmaraṃs taṃ parikleśaṃ yotsyate paravīhar
ā
32
etena hi tadā rājaṃs tapa āsthāya dāruṇam
sudurlabho varo labdhaḥ pāṇḍavān yoddhum āhave
33
sa eṣa rathaśārdūlas tad vairaṃ saṃsmaran raṇe
yotsyate pāṇḍavāṃ stāta prāṇāṃs tyaktvā sudustyajān
investigating geography physical geography 2001
|
investigating geography physical geography 2001
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 5. Chapter 162