Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 7. Chapter 79
Book 7. Chapter 79
The Mahabharata In Sanskrit
Book 7
Chapter
79
1
[स]
तावकास तु समीक्ष्यैव वृष्ण्यन्धककुरूत्तमौ
पराग अत्वरञ जिघांसन्तस तथैव विजयः परान
2
सुवर्णचित्रैर वैयाघ्रैः सवनवद्भिर महारथैः
दीपयन्तॊ दिशः सर्वा जवलद्भिर इव पावकैः
3
रुक्मपृष्ठैश च दुष्प्रेक्ष्यैः कार्मुकैः पृथिवीपते
कूजद्भिर अतुलान नादान रॊषितैर उरगैर इव
4
भूरिश्रवाः शलः कर्णॊ वृषसेनॊ जयद्रथः
कृपश च मद्रराजश च दरौणिश च रथिनां वरः
5
ते पिबन्त इवाकाशम अश्वैर अष्टौ महारथाः
वयराजयन दश दिशॊ वैयाघ्रैर हेमचन्द्रकैः
6
ते दंशिताः सुसंरब्धा रथैर मेघौघनिस्वनैः
समावृण्वन दिशः सर्वाः पार्थं च विशिखैः शितैः
7
कौलूतका हयाश चित्रा वहन्तस तान महारथान
वयशॊभन्त तदा शीघ्रा दीपयन्तॊ दिशॊ दश
8
आजानेयैर महावेगैर नानादेशसमुत्थितैः
पार्वतीयैर नदीजैश च सैन्धवैश च हयॊत्तमैः
9
कुरु यॊधवरा राजंस तव पुत्रं परीप्सवः
धनंजयरथं शीघ्रं सर्वतः समुपाद्रवन
10
ते परगृह्य महाशङ्खान दध्मुः पुरुषसत्तमाः
पूरयन्तॊ दिवं राजन पृथिवीं च स सारगाम
11
तथैव दध्मतुः शङ्खौ वासुदेवधनंजयौ
परवरौ सर्वभूतानां सर्वशङ्खवरौ भुवि
देवदत्तं च कौन्तेयः पाञ्चजन्यं च केशवः
12
शब्दस तु देवदत्तस्य धनंजय समीरितः
पृथिवीं चान्तरिक्षं च दिशश चैव समावृणॊत
13
तथैव पाञ्चजन्यॊ ऽपि वासुदेव समीरितः
सर्वशब्दान अतिक्रम्य पूरयाम आस रॊदसी
14
तस्मिंस तथा वर्तमाने दारुणे नादसंकुले
भीरूणां तरासजनने शूराणां हर्षवर्धने
15
परवादितासु भेरीषु झर्झरेष्व आनकेषु च
मृदङ्गेषु च राजेन्द्र वाद्यमानेष्व अनेकशः
16
महारथसमाख्यात दुर्यॊधनहितैषिणः
अमृष्यमाणास तं शब्दं करुद्धाः परमधन्विनः
नानादेश्या महीपालाः सवसैन्यपरिरक्षिणः
17
अमर्षिता महाशङ्खान दध्मुर वीरा महारथाः
कृते परतिकरिष्यन्तः केशवस्यार्जुनस्य च
18
बभूव तव तत सैन्यं शङ्खशब्दसमीरितम
उद्विग्नरथनागाश्वम अस्वस्थम इव चाभिभॊ
19
तत परयुक्तम इवाकाशं शूरैः शङ्खनिनादितम
बभूव भृशम उद्विग्नं निर्घातैर इव नादितम
20
स शब्दः सुमहान राजन दिशः सर्वा वयनादयत
तरासयाम आस तत सैन्यं युगान्त इव संभृतः
21
ततॊ दुर्यॊधनॊ ऽषटौ च राजानस ते महारथाः
जयद्रथस्य रक्षार्थं पाण्डवं पर्यवारयन
22
ततॊ दरौणिस तरिसप्तत्या वासुदेवम अताडयत
अर्जुनं च तरिभिर भल्लैर धवजम अश्वांश च पञ्चभिः
23
तम अर्जुनः पृषत्कानां शतैः षड्भिर अताडयत
अत्यर्थम इव संक्रुद्धः परतिविद्धे जनार्दने
24
कर्णं दवादशभिर विद्ध्वा वृषसेनं तरिभिस तथा
शल्यस्य स शरं चापं मुष्टौ चिच्छेद वीर्यवान
25
गृहीत्वा धनुर अन्यत तु शल्यॊ विव्याध पाण्डवम
भूरिश्रवास तरिभिर बाणैर हेमपुङ्खैः शिलाशितैः
26
कर्णॊ दवात्रिशता चैव वृषसेनश च पञ्चभिः
जयद्रथस तरिसप्तत्या कृपश च दशभिः शरैः
मद्रराजश च दशभिर विव्यधुः फल्गुनं रणे
27
ततः शराणां षष्ट्या तु दरौणिः पार्थम अवाकिरत
वासुदेवं च सप्तत्या पुनः पार्थं च पञ्चभिः
28
परहसंस तु नरव्याघ्रः शवेताश्वः कृष्णसारथिः
परत्यविध्यत स तान सर्वान दर्शयन पाणिलाघवम
29
कर्णं दवादशभिर विद्ध्वा वृषसेनं तरिभिः शरैः
शल्यस्य समरे चापं मुष्टिदेशे नयकृन्तत
30
सौमदत्तिं तरिभिर विद्ध्वा शल्यं च दशभिः शरैः
शितैर अग्निशिखाकारैर दरौणिं विव्याध चाषभिः
31
गौतमं पञ्चविंशत्या शैन्धवं च शतेन ह
पुनर दरौणिं च सप्तत्या शराणां सॊ ऽभयताडयत
32
भूरि शवरास तु संक्रुद्धः परतॊदं चिच्छिदे हरेः
अर्जुनं च तरिसप्तत्या बाणानाम आजघान ह
33
ततः शरशतैस तीक्ष्णैस तान अरीञ शवेतवाहनः
परत्यषेधद दरुतं करुद्धॊ महावातॊ घनान इव
1
[s]
tāvakās tu samīkṣyaiva vṛṣṇyandhakakurūttamau
prāg atvarañ jighāṃsantas tathaiva vijayaḥ parān
2
suvarṇacitrair vaiyāghraiḥ svanavadbhir mahārathaiḥ
dīpayanto diśaḥ sarvā jvaladbhir iva pāvakai
ḥ
3
rukmapṛṣṭhaiś ca duṣprekṣyaiḥ kārmukaiḥ pṛthivīpate
kūjadbhir atulān nādān roṣitair uragair iva
4
bhūriśravāḥ śalaḥ karṇo vṛṣaseno jayadrathaḥ
kṛpaś ca madrarājaś ca drauṇiś ca rathināṃ vara
ḥ
5
te pibanta ivākāśam aśvair aṣṭau mahārathāḥ
vyarājayan daśa diśo vaiyāghrair hemacandrakai
ḥ
6
te daṃśitāḥ susaṃrabdhā rathair meghaughanisvanaiḥ
samāvṛṇvan diśaḥ sarvāḥ pārthaṃ ca viśikhaiḥ śitai
ḥ
7
kaulūtakā hayāś citrā vahantas tān mahārathān
vyaśobhanta tadā śīghrā dīpayanto diśo daśa
8
jāneyair mahāvegair nānādeśasamutthitaiḥ
pārvatīyair nadījaiś ca saindhavaiś ca hayottamai
ḥ
9
kuru yodhavarā rājaṃs tava putraṃ parīpsavaḥ
dhanaṃjayarathaṃ śīghraṃ sarvataḥ samupādravan
10
te pragṛhya mahāśaṅkhān dadhmuḥ puruṣasattamāḥ
pūrayanto divaṃ rājan pṛthivīṃ ca sa sāragām
11
tathaiva dadhmatuḥ śaṅkhau vāsudevadhanaṃjayau
pravarau sarvabhūtānāṃ sarvaśaṅkhavarau bhuvi
devadattaṃ ca kaunteyaḥ pāñcajanyaṃ ca keśava
ḥ
12
abdas tu devadattasya dhanaṃjaya samīritaḥ
pṛthivīṃ cāntarikṣaṃ ca diśaś caiva samāvṛṇot
13
tathaiva pāñcajanyo 'pi vāsudeva samīritaḥ
sarvaśabdān atikramya pūrayām āsa rodas
ī
14
tasmiṃs tathā vartamāne dāruṇe nādasaṃkule
bhīr
ūṇāṃ
trāsajanane śūr
āṇāṃ
harṣavardhane
15
pravāditāsu bherīṣu jharjhareṣv ānakeṣu ca
mṛdaṅgeṣu ca rājendra vādyamāneṣv anekaśa
ḥ
16
mahārathasamākhyāta duryodhanahitaiṣiṇaḥ
amṛṣyamāṇās taṃ śabdaṃ kruddhāḥ paramadhanvinaḥ
nānādeśyā mahīpālāḥ svasainyaparirakṣiṇa
ḥ
17
amarṣitā mahāśaṅkhān dadhmur vīrā mahārathāḥ
kṛte pratikariṣyantaḥ keśavasyārjunasya ca
18
babhūva tava tat sainyaṃ śaṅkhaśabdasamīritam
udvignarathanāgāśvam asvastham iva cābhibho
19
tat prayuktam ivākāśaṃ śūraiḥ śaṅkhanināditam
babhūva bhṛśam udvignaṃ nirghātair iva nāditam
20
sa śabdaḥ sumahān rājan diśaḥ sarvā vyanādayat
trāsayām āsa tat sainyaṃ yugānta iva saṃbhṛta
ḥ
21
tato duryodhano 'ṣṭau ca rājānas te mahārathāḥ
jayadrathasya rakṣārthaṃ pāṇḍavaṃ paryavārayan
22
tato drauṇis trisaptatyā vāsudevam atāḍayat
arjunaṃ ca tribhir bhallair dhvajam aśvāṃś ca pañcabhi
ḥ
23
tam arjunaḥ pṛṣatkānāṃ śataiḥ ṣaḍbhir atāḍayat
atyartham iva saṃkruddhaḥ pratividdhe janārdane
24
karṇaṃ dvādaśabhir viddhvā vṛṣasenaṃ tribhis tathā
śalyasya sa śaraṃ cāpaṃ muṣṭau ciccheda vīryavān
25
gṛhītvā dhanur anyat tu śalyo vivyādha pāṇḍavam
bhūriśravās tribhir bāṇair hemapuṅkhaiḥ śilāśitai
ḥ
26
karṇo dvātriśatā caiva vṛṣasenaś ca pañcabhiḥ
jayadrathas trisaptatyā kṛpaś ca daśabhiḥ śaraiḥ
madrarājaś ca daśabhir vivyadhuḥ phalgunaṃ raṇe
27
tataḥ śar
āṇāṃ
aṣṭyā tu drauṇiḥ pārtham avākirat
vāsudevaṃ ca saptatyā punaḥ pārthaṃ ca pañcabhi
ḥ
28
prahasaṃs tu naravyāghraḥ śvetāśvaḥ kṛṣṇasārathiḥ
pratyavidhyat sa tān sarvān darśayan pāṇilāghavam
29
karṇaṃ dvādaśabhir viddhvā vṛṣasenaṃ tribhiḥ śaraiḥ
śalyasya samare cāpaṃ muṣṭideśe nyakṛntata
30
saumadattiṃ tribhir viddhvā śalyaṃ ca daśabhiḥ śaraiḥ
śitair agniśikhākārair drauṇiṃ vivyādha cāṣabhi
ḥ
31
gautamaṃ pañcaviṃśatyā śaindhavaṃ ca śatena ha
punar drauṇiṃ ca saptatyā śar
āṇāṃ
so 'bhyatāḍayat
32
bhūri śvarās tu saṃkruddhaḥ pratodaṃ cicchide hareḥ
arjunaṃ ca trisaptatyā bāṇānām ājaghāna ha
33
tataḥ śaraśatais tīkṣṇais tān arīñ śvetavāhanaḥ
pratyaṣedhad drutaṃ kruddho mahāvāto ghanān iva
literary elements found in tennyson's work
|
literary elements found in tennyson's work
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 7. Chapter 79