Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 13. Chapter 20
Book 13. Chapter 20
The Mahabharata In Sanskrit
Book 13
Chapter
20
1
तथास्तु साधयिष्यामि तत्र यास्याम्य असंशयम
यत्र तवं वदसे साधॊ भवान भवतु सत्यवाक
2
[भ]
ततॊ ऽगच्छत स भगवान उत्तराम उत्तमां दिशम
हिमवन्तं गिरिश्रेष्ठं सिद्धचारणसेवितम
3
स गत्वा दविज शार्दूलॊ हिमवन्तं महागिरिम
अभ्यगच्छन नदीं पुण्यां बाहुदां धर्मदायिनीम
4
अशॊके विमले तीर्थे सनात्वा तर्प्य च देवताः
तत्र वासाय शयने कौश्ये सुखम उवास ह
5
ततॊ रात्र्यां वयतीतायां परातर उत्थाय स दविजः
सनात्वा परादुश्चकाराग्निं हुत्वा चैव विधानथ
6
रुद्राणी कूपम आसाद्य हरदे तत्र समाश्वसत
विश्रान्तश्च च समुत्थाय कैलासम अभितॊ ययौ
7
सॊ ऽपश्यत काञ्चनद्वारं दीप्यमानम इव शरिया
मन्दाकिनीं च नलिनीं धनदस्य महात्मनः
8
अथ ते राक्षसाः सर्वे ये ऽभिरक्षन्ति पद्मिनीम
परत्युत्थिता भगवन्तं मणिभद्र पुरॊगमाः
9
स तान परत्यर्चयाम आस राक्षसान भीमविक्रमान
निवेदयत मां कषिप्रं धनदायेति चाब्रवीत
10
ते राक्षसास तदा राजन भगवन्तम अथाब्रुवन
असौ वैश्वरणॊ राजा सवयम आयाति ते ऽनतिकम
11
विदितॊ भगवान अस्य कार्यम आगमने च यत
पश्यैनं तवं महाभागं जवलन्तम इव तेजसा
12
ततॊ वैश्रवणॊ ऽभयेत्य अष्टावक्रम अनिन्दितम
विधिवत कुशलं पृष्ट्वा ततॊ बरह्मर्षिम अब्रवीत
13
सुखं पराप्तॊ भवान कच चित किं वा मत्तश चिकीर्षसि
बरूहि सर्वं करिष्यामि यन मां तवं वक्ष्यसि दविज
14
भवनं परविश तवं मे यथा कामद्विजॊत्तम
सत्कृतः कृतकार्यश च भवान यास्यत्य अविघ्नतः
15
पराविशद भवनं सवं वै गृहीत्वा तं दविजॊत्तमम
आसनं सवं ददौ चैव पाद्यम अर्घ्यं तथैव च
16
अथॊपविष्टयॊस तत्र मणिभद्र पुरॊगमाः
निषेदुस तत्र कौबेरा यक्षगन्धर्वराक्षसाः
17
ततस तेषां निषण्णानां धनदॊ वाक्यम अब्रवीत
भवच छन्दं समाज्ञाय नृत्येरन्न अप्सरॊगणाः
18
आतिथ्यं परमं कार्यं शुश्रूषा भवतस तथा
संवर्तताम इत्य उवाच मुनिर मधुरया गिरा
19
अथॊर्वरा मिश्रकेशी रम्भा चैवॊर्वशी तथा
अलम्बुसा घृताची च चित्रा चित्राङ्गदा रुचिः
20
मनॊहरा सुकेशी च सुमुखी हासिनी परभा
विद्युता परशमा दान्ता विद्यॊता रतिर एव च
21
एताश चान्याश च वै बह्व्यः परनृत्ताप्सरसः शुभाः
अवादयंश च गन्धर्वा वाद्यानि विविधानि च
22
अथ परवृत्ते गन्धर्वे दिव्ये ऋषिर उपावसत
दिव्यं संवत्सरं तत्र रमन वै सुमहातपाः
23
ततॊ वैश्रवणॊ राजा भगवन्तम उवाच ह
साग्रः संवत्सरॊ यातस तव विप्रेह पश्यतः
24
हार्यॊ ऽयं विषयॊ बरह्मन गान्धर्वॊ नाम नामतः
छन्दतॊ वर्ततां विप्र यथा वदति वा भवान
25
अतिथिः पूजनीयस तवम इदं च भवतॊ गृहम
सर्वम आज्ञाप्यताम आशु परवन्तॊ वयं तवयि
26
अथ वैश्रवणं परीतॊ भगवान परत्यभाषत
अर्चितॊ ऽसमि यथान्यायं गमिष्यामि धनेश्वर
27
परीतॊ ऽसमि सदृशं चैव तव सर्वं धनाधिप
तव परसादाद भगवन महर्षेश च महात्मनः
नियॊगाद अद्य यास्यामि वृद्धिमान ऋद्धिमान भव
28
अथ निष्क्रम्य भगवान परययाव उत्तरा मुखः
कैलासं मन्दरं हैमं सर्वान अनुचचार ह
29
तान अतीत्य महाशैलान कैरातं सथानम उत्तमम
परदक्षिणं ततश चक्रे परयतः शिरसा नमन
धरणीम अवतीर्याथ पूतात्मासौ तदाभवत
30
स तं परदक्षिणं कृत्वा तरिः शैलं चॊत्तरा मुखः
समेन भूमिभागेन ययौ परीतिपुरस्कृतः
31
ततॊ ऽपरं वनॊद्देशं रमणीयम अपश्यत
सर्वर्तुभिर मूलफलैः पक्षिभिश च समन्वितम
रमणीयैर वनॊद्देशैस तत्र तत्र विभूषितम
32
तत्राश्रमपदं दिव्यं ददर्श भवगान अथ
शैलांश च विविधाकारान काञ्चनान रत्नभूषितान
मणिभूमौ निविष्टाश च पुष्करिण्यस तथैव च
33
अन्यान्य अपि सुरम्याणि ददर्श सुबहून्य अथ
भृशं तस्य मनॊ रेमे महर्षेर भावितात्मनः
34
स तत्र काञ्चनं दिव्यं सर्वरत्नमयं गृहम
ददर्शाद्भुतसंकाशं धनदस्य गृहाद वरम
35
महान्तॊ यत्र विविधाः परासादाः पर्वतॊपमाः
विमानानि च रम्याणि रत्नानि विविधानि च
36
मन्दारपुष्पैः संकीर्णा तथा मन्दाकिनी नदी
सवयंप्रभाश च मणयॊ वज्रैर भूमिश च भूषिता
37
नानाविधैश च भवनैर विचित्रमणितॊरणैः
मुक्ताजालपरिक्षिप्तैर मणिरत्नविभूषितैः
मनॊ दृष्टिहरै रम्यैः सर्वतः संवृतं शुभैः
38
ऋषिः समन्ततॊ ऽपश्यत तत्र तत्र मनॊरमम
ततॊ ऽभवत तस्य चिन्ता कव मे वासॊ भवेद इति
39
अथ दवारं समभितॊ गत्वा सथित्वा ततॊ ऽबरवीत
अतिथिं माम अनुप्राप्तम अनुजानन्तु ये ऽतर वै
40
अथ कन्या परिवृता गृहात तस्माद विनिःसृताः
नानारूपाः सप्त विभॊ कन्या सर्वा मनॊहराः
41
यां याम अपश्यत कन्यां स सा सा तस्य मनॊ ऽहरत
नाशक्नुवद धारयितुं मनॊ ऽथास्यावसीदति
42
ततॊ धृतिः समुत्पन्ना तस्य विप्रस्य धीमतः
अथ तं परमदाः पराहुर भगवान परविशत्व इति
43
स च तासां सुरूपाणां तस्यैव भवनस्य च
44
कौतूहलसमाविष्टः परविवेश गृहं दविजः
तत्रापश्यज जरा युक्ताम अरजॊ ऽमबरधारिणीम
वृद्धां पर्यङ्कम आसीनां सर्वाभरणभूषिताम
45
सवस्तीति चाथ तेनॊक्ता सा सत्री परत्यवदत तदा
परत्युत्थाय च तं विप्रम आस्यताम इत्य उवाच ह
46
[अ]
सर्वाः सवान आलयान यान्तु एका माम उपतिष्ठतु
सुप्रज्ञाता सुप्रशान्ता शेषा गच्छन्तु चछन्दतः
47
ततः परदक्षिणीकृत्य कन्यास तास तम ऋषिं तदा
निराक्रामन गृहात तस्मात सा वृद्धाथ वयतिष्ठत
48
अथ तां संविशन पराह शयने भास्वरे तदा
तवयापि सुप्यतां भद्रे रजनी हय अतिवर्तते
49
संलापात तेन विप्रेण तथा सा तत्र भाषिता
दवितीये शयने दिव्ये संविवेश महाप्रभे
50
अथ सा वेपमानाङ्गी निमित्तं शीतजं तदा
वयपदिश्य महर्षेर वै शयनं चाध्यरॊहत
51
सवागतं सवागतेनास्तु भगवांस ताम अभाषत
सॊपागूहद भुजाभ्यां तु ऋषिं परीत्या नरर्षभ
52
निर्विकारम ऋषिं चापि काष्ठकुड्यॊपमं तदा
दुःखिता परेक्ष्य संजल्पम अकार्षीद ऋषिणा सह
53
बरह्मन न कामकारॊ ऽसति सत्रीणां पुरुषतॊ धृतिः
कामेन मॊहिता चाहं तवां भजन्तीं भजस्व माम
54
परहृष्टॊ भव विप्रर्षे समागच्छ मया सह
उपगूह च मां विप्र कामार्ताहं भृशं तवयि
55
एतद धि तव धर्मात्मंस तपसः पूज्यते फलम
परार्थितं दर्शनाद एव भजमानां भजस्व माम
56
सद्य चेदं वनं चेदं यच चान्यद अपि पश्यसि
परभुत्वं तव सर्वत्र मयि चैव न संशयः
57
सर्वान कामान विधास्यामि रमस्व सहितॊ मया
रमणीये वने विप्र सर्वकामफलप्रदे
58
तवद्वशाहं भविष्यामि रंस्यसे च मया सह
सर्वान कामान उपाश्नानॊ ये दिव्या ये च मानुषाः
59
नातः परं हि नारीणां कार्यं किं चन विद्यते
यथा पुरुषसंसर्गः परम एतद धि नः फलम
60
आत्मछन्देन वर्तन्ते नार्यॊ मन्मथ चॊदिताः
न च दह्यन्ति गच्छन्त्यः सुतप्तैर अपि पांसुभिः
61
[अ]
परदारान अहं भद्रे न गच्छेयं कथं चन
दूषितं धर्मशास्त्रेषु परदाराभिमर्शनम
62
भद्रे निवेष्टु कामं मां विद्धि सत्येन वै शपे
विषयेष्व अनभिज्ञॊ ऽहं धर्मार्थं किल संततिः
63
एवं लॊकान गमिष्यामि पुत्रैर इति न संशयः
भद्रे धर्मं विजानीष्व जञात्वा चॊपरमस्व ह
64
[सत्री]
नानिलॊ ऽगनिर न वरुणॊ न चान्ये तरिदशा दविज
परियाः सत्रीणां यथा कामॊ रतिशीला हि यॊषितः
65
सहस्रैका यता नारी पराप्नॊतीह कदा चन
तथा शतसहस्रेषु यदि का चित पतिव्रता
66
नैता जानन्ति पितरं न कुलं न च मातरम
न भरातॄन न च भर्तारं न पुत्रान न च देवरान
67
लीलायन्त्यः कुलं घनन्ति कुलानीव सरिद वराः
दॊषांश च मन्दान मन्दासु परजापतिर अभाषत
68
[भ]
ततः स ऋषिर एकाग्रस तां सत्रियं परत्यभाषत
आस्यतां रुचिरं छन्दः किं वा कार्यं बरवीहि मे
69
सा सत्री परॊवाच भगवन दरक्ष्यसे देशकालतः
वस तावन महाप्राज्ञ कृतकृत्यॊ गमिष्यसि
70
बरह्मर्षिस ताम अथॊवाच स तथेति युधिष्ठिर
वत्स्ये ऽहं यावद उत्साहॊ भवत्या नात्र संशयः
71
अथर्षिर अभिसंप्रेक्ष्य सत्रियं तां जरयान्विताम
चिन्तां परमिकां भेजे संतप्त इव चाभवत
72
यद यद अङ्गं हि सॊ ऽपश्यत तस्या विप्रर्षभस तदा
नारमत तत्र तत्रास्य दृष्टी रूपपराजिता
73
देवतेयं गृहस्यास्य शापान नूनं विरूपिता
अस्याश च कारणं वेत्तुं न युक्तं सहसा मया
74
इति चिन्ता विषक्तस्य तम अर्थं जञातुम इच्छतः
वयगमत तद अहः शेषं मनसा वयाकुलेन तु
75
अथ सा सत्री तदॊवाच भगवन पश्य वै रवेः
रूपं संध्याभ्रसंयुक्तं किम उपस्थाप्यतां तव
76
स उवाच तदा तां सत्रीं सनानॊदकम इहानय
उपासिष्ये ततः संध्यां वाग्यतॊ नियतेन्द्रियः
1
tathāstu sādhayiṣyāmi tatra yāsyāmy asaṃśayam
yatra tvaṃ vadase sādho bhavān bhavatu satyavāk
2
[bh]
tato 'gacchat sa bhagavān uttarām uttamāṃ diśam
himavantaṃ giriśreṣṭhaṃ siddhacāraṇasevitam
3
sa gatvā dvija śārdūlo himavantaṃ mahāgirim
abhyagacchan nadīṃ puṇyāṃ bāhudāṃ dharmadāyinīm
4
aśoke vimale tīrthe snātvā tarpya ca devatāḥ
tatra vāsāya śayane kauśye sukham uvāsa ha
5
tato rātryāṃ vyatītāyāṃ prātar utthāya sa dvijaḥ
snātvā prāduścakārāgniṃ hutvā caiva vidhānatha
6
rudrāṇī kūpam āsādya hrade tatra samāśvasat
viśrāntaśc ca samutthāya kailāsam abhito yayau
7
so 'paśyat kāñcanadvāraṃ dīpyamānam iva śriyā
mandākinīṃ ca nalinīṃ dhanadasya mahātmana
ḥ
8
atha te rākṣasāḥ sarve ye 'bhirakṣanti padminīm
pratyutthitā bhagavantaṃ maṇibhadra purogam
āḥ
9
sa tān pratyarcayām āsa rākṣasān bhīmavikramān
nivedayata māṃ kṣipraṃ dhanadāyeti cābravīt
10
te rākṣasās tadā rājan bhagavantam athābruvan
asau vaiśvaraṇo rājā svayam āyāti te 'ntikam
11
vidito bhagavān asya kāryam āgamane ca yat
paśyainaṃ tvaṃ mahābhāgaṃ jvalantam iva tejas
ā
12
tato vaiśravaṇo 'bhyetya aṣṭāvakram aninditam
vidhivat kuśalaṃ pṛṣṭvā tato brahmarṣim abravīt
13
sukhaṃ prāpto bhavān kac cit kiṃ vā mattaś cikīrṣasi
brūhi sarvaṃ kariṣyāmi yan māṃ tvaṃ vakṣyasi dvija
14
bhavanaṃ praviśa tvaṃ me yathā kāmadvijottama
satkṛtaḥ kṛtakāryaś ca bhavān yāsyaty avighnata
ḥ
15
prāviśad bhavanaṃ svaṃ vai gṛhītvā taṃ dvijottamam
āsanaṃ svaṃ dadau caiva pādyam arghyaṃ tathaiva ca
16
athopaviṣṭayos tatra maṇibhadra purogamāḥ
niṣedus tatra kauberā yakṣagandharvarākṣas
āḥ
17
tatas teṣāṃ niṣaṇṇānāṃ dhanado vākyam abravīt
bhavac chandaṃ samājñāya nṛtyerann apsaroga
ṇāḥ
18
tithyaṃ paramaṃ kāryaṃ śuśrūṣā bhavatas tathā
saṃvartatām ity uvāca munir madhurayā gir
ā
19
athorvarā miśrakeśī rambhā caivorvaśī tathā
alambusā ghṛtācī ca citrā citrāṅgadā ruci
ḥ
20
manoharā sukeśī ca sumukhī hāsinī prabhā
vidyutā praśamā dāntā vidyotā ratir eva ca
21
etāś cānyāś ca vai bahvyaḥ pranṛttāpsarasaḥ śubhāḥ
avādayaṃś ca gandharvā vādyāni vividhāni ca
22
atha pravṛtte gandharve divye ṛṣir upāvasat
divyaṃ saṃvatsaraṃ tatra raman vai sumahātap
āḥ
23
tato vaiśravaṇo rājā bhagavantam uvāca ha
sāgraḥ saṃvatsaro yātas tava vipreha paśyata
ḥ
24
hāryo 'yaṃ viṣayo brahman gāndharvo nāma nāmataḥ
chandato vartatāṃ vipra yathā vadati vā bhavān
25
atithiḥ pūjanīyas tvam idaṃ ca bhavato gṛham
sarvam ājñāpyatām āśu paravanto vayaṃ tvayi
26
atha vaiśravaṇaṃ prīto bhagavān pratyabhāṣata
arcito 'smi yathānyāyaṃ gamiṣyāmi dhaneśvara
27
prīto 'smi sadṛśaṃ caiva tava sarvaṃ dhanādhipa
tava prasādād bhagavan maharṣeś ca mahātmanaḥ
niyogād adya yāsyāmi vṛddhimān ṛddhimān bhava
28
atha niṣkramya bhagavān prayayāv uttarā mukhaḥ
kailāsaṃ mandaraṃ haimaṃ sarvān anucacāra ha
29
tān atītya mahāśailān kairātaṃ sthānam uttamam
pradakṣiṇaṃ tataś cakre prayataḥ śirasā naman
dharaṇīm avatīryātha pūtātmāsau tadābhavat
30
sa taṃ pradakṣiṇaṃ kṛtvā triḥ śailaṃ cottarā mukhaḥ
samena bhūmibhāgena yayau prītipuraskṛta
ḥ
31
tato 'paraṃ vanoddeśaṃ ramaṇīyam apaśyata
sarvartubhir mūlaphalaiḥ pakṣibhiś ca samanvitam
ramaṇīyair vanoddeśais tatra tatra vibhūṣitam
32
tatrāśramapadaṃ divyaṃ dadarśa bhavagān atha
śailāṃś ca vividhākārān kāñcanān ratnabhūṣitān
maṇibhūmau nivi
ṣṭāś
ca puṣkariṇyas tathaiva ca
33
anyāny api suramyāṇi dadarśa subahūny atha
bhṛśaṃ tasya mano reme maharṣer bhāvitātmana
ḥ
34
sa tatra kāñcanaṃ divyaṃ sarvaratnamayaṃ gṛham
dadarśādbhutasaṃkāśaṃ dhanadasya gṛhād varam
35
mahānto yatra vividhāḥ prāsādāḥ parvatopamāḥ
vimānāni ca ramyāṇi ratnāni vividhāni ca
36
mandārapuṣpaiḥ saṃkīrṇā tathā mandākinī nadī
svayaṃprabhāś ca maṇayo vajrair bhūmiś ca bhūṣit
ā
37
nānāvidhaiś ca bhavanair vicitramaṇitoraṇaiḥ
muktājālaparikṣiptair maṇiratnavibhūṣitaiḥ
mano dṛṣṭiharai ramyaiḥ sarvataḥ saṃvṛtaṃ śubhai
ḥ
38
ṛ
iḥ samantato 'paśyat tatra tatra manoramam
tato 'bhavat tasya cintā kva me vāso bhaved iti
39
atha dvāraṃ samabhito gatvā sthitvā tato 'bravīt
atithiṃ mām anuprāptam anujānantu ye 'tra vai
40
atha kanyā parivṛtā gṛhāt tasmād viniḥsṛtāḥ
nānārūpāḥ sapta vibho kanyā sarvā manohar
āḥ
41
yāṃ yām apaśyat kanyāṃ sa sā sā tasya mano 'harat
nāśaknuvad dhārayituṃ mano 'thāsyāvasīdati
42
tato dhṛtiḥ samutpannā tasya viprasya dhīmataḥ
atha taṃ pramadāḥ prāhur bhagavān praviśatv iti
43
sa ca tāsāṃ surūp
āṇāṃ
tasyaiva bhavanasya ca
44
kautūhalasamāviṣṭaḥ praviveśa gṛhaṃ dvijaḥ
tatrāpaśyaj jarā yuktām arajo 'mbaradhāriṇīm
vṛddhāṃ paryaṅkam āsīnāṃ sarvābharaṇabhūṣitām
45
svastīti cātha tenoktā sā strī pratyavadat tadā
pratyutthāya ca taṃ vipram āsyatām ity uvāca ha
46
[a]
sarvāḥ svān ālayān yāntu ekā mām upatiṣṭhatu
suprajñātā supraśāntā śeṣā gacchantu cchandata
ḥ
47
tataḥ pradakṣiṇīkṛtya kanyās tās tam ṛṣiṃ tadā
nirākrāman gṛhāt tasmāt sā vṛddhātha vyatiṣṭhata
48
atha tāṃ saṃviśan prāha śayane bhāsvare tadā
tvayāpi supyatāṃ bhadre rajanī hy ativartate
49
saṃlāpāt tena vipreṇa tathā sā tatra bhāṣitā
dvitīye śayane divye saṃviveśa mahāprabhe
50
atha sā vepamānāṅgī nimittaṃ śītajaṃ tadā
vyapadiśya maharṣer vai śayanaṃ cādhyarohata
51
svāgataṃ svāgatenāstu bhagavāṃs tām abhāṣata
sopāgūhad bhujābhyāṃ tu ṛṣiṃ prītyā nararṣabha
52
nirvikāram ṛṣiṃ cāpi kāṣṭhakuḍyopamaṃ tadā
duḥkhitā prekṣya saṃjalpam akārṣīd ṛṣiṇā saha
53
brahman na kāmakāro 'sti str
īṇāṃ
puruṣato dhṛtiḥ
kāmena mohitā cāhaṃ tvāṃ bhajantīṃ bhajasva mām
54
prahṛṣṭo bhava viprarṣe samāgaccha mayā saha
upagūha ca māṃ vipra kāmārtāhaṃ bhṛśaṃ tvayi
55
etad dhi tava dharmātmaṃs tapasaḥ pūjyate phalam
prārthitaṃ darśanād eva bhajamānāṃ bhajasva mām
56
sadya cedaṃ vanaṃ cedaṃ yac cānyad api paśyasi
prabhutvaṃ tava sarvatra mayi caiva na saṃśaya
ḥ
57
sarvān kāmān vidhāsyāmi ramasva sahito mayā
ramaṇīye vane vipra sarvakāmaphalaprade
58
tvadvaśāhaṃ bhaviṣyāmi raṃsyase ca mayā saha
sarvān kāmān upāśnāno ye divyā ye ca mānu
ṣāḥ
59
nātaḥ paraṃ hi nār
īṇāṃ
kāryaṃ kiṃ cana vidyate
yathā puruṣasaṃsargaḥ param etad dhi naḥ phalam
60
tmachandena vartante nāryo manmatha coditāḥ
na ca dahyanti gacchantyaḥ sutaptair api pāṃsubhi
ḥ
61
[a]
paradārān ahaṃ bhadre na gaccheyaṃ kathaṃ cana
dūṣitaṃ dharmaśāstreṣu paradārābhimarśanam
62
bhadre niveṣṭu kāmaṃ māṃ viddhi satyena vai śape
viṣayeṣv anabhijño 'haṃ dharmārthaṃ kila saṃtati
ḥ
63
evaṃ lokān gamiṣyāmi putrair iti na saṃśayaḥ
bhadre dharmaṃ vijānīṣva jñātvā coparamasva ha
64
[strī]
nānilo 'gnir na varuṇo na cānye tridaśā dvija
priyāḥ str
īṇāṃ
yathā kāmo ratiśīlā hi yoṣita
ḥ
65
sahasraikā yatā nārī prāpnotīha kadā cana
tathā śatasahasreṣu yadi kā cit pativrat
ā
66
naitā jānanti pitaraṃ na kulaṃ na ca mātaram
na bhrātṝn na ca bhartāraṃ na putrān na ca devarān
67
līlāyantyaḥ kulaṃ ghnanti kulānīva sarid varāḥ
do
ṣāṃś
ca mandān mandāsu prajāpatir abhāṣata
68
[bh]
tataḥ sa ṛṣir ekāgras tāṃ striyaṃ pratyabhāṣata
āsyatāṃ ruciraṃ chandaḥ kiṃ vā kāryaṃ bravīhi me
69
sā strī provāca bhagavan drakṣyase deśakālataḥ
vasa tāvan mahāprājña kṛtakṛtyo gamiṣyasi
70
brahmarṣis tām athovāca sa tatheti yudhiṣṭhira
vatsye 'haṃ yāvad utsāho bhavatyā nātra saṃśaya
ḥ
71
atharṣir abhisaṃprekṣya striyaṃ tāṃ jarayānvitām
cintāṃ paramikāṃ bheje saṃtapta iva cābhavat
72
yad yad aṅgaṃ hi so 'paśyat tasyā viprarṣabhas tadā
nāramat tatra tatrāsya d
ṛṣṭī
rūpaparājit
ā
73
devateyaṃ gṛhasyāsya śāpān nūnaṃ virūpitā
asyāś ca kāraṇaṃ vettuṃ na yuktaṃ sahasā may
ā
74
iti cintā viṣaktasya tam arthaṃ jñātum icchataḥ
vyagamat tad ahaḥ śeṣaṃ manasā vyākulena tu
75
atha sā strī tadovāca bhagavan paśya vai raveḥ
rūpaṃ saṃdhyābhrasaṃyuktaṃ kim upasthāpyatāṃ tava
76
sa uvāca tadā tāṃ strīṃ snānodakam ihānaya
upāsiṣye tataḥ saṃdhyāṃ vāgyato niyatendriyaḥ
ura of the quran
|
ura of the quran
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 13. Chapter 20