Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 2. Chapter 60
Book 2. Chapter 60
The Mahabharata In Sanskrit
Book 2
Chapter
60
1
[वै]
धिग अस्तु कषत्तारम इति बरुवाणॊ; दर्पेण मत्तॊ धृतराष्ट्रस्य पुत्रः
अवैक्षत परातिकामीं सभायाम; उवाच चैनं परमार्यमध्ये
2
तवं परातिकामिन दरौपदीम आनयस्व; न ते भयं विद्यते पाण्डवेभ्यः
कषत्ता हय अयं विवदत्य एव भीरुर; न चास्माकं वृद्धिकामः सदैव
3
एवम उक्तः परातिकामी ससूतः; परायाच छीघ्रं राजवचॊ निशम्य
परविश्य च शवेव स सिंहगॊष्ठं; समासदन महिषीं पाण्डवानाम
4
[पर]
युधिष्ठिरे दयूतमदेन मत्ते; दुर्यॊधनॊ दरौपदि तवाम अजैषीत
सा परपद्य तवं धृतराष्ट्रस्य वेश्म; नयामि तवां कर्मणे याज्ञसेनि
5
[द]
कथं तव एवं वदसि परातिकामिन; कॊ वै दीव्येद भार्ययया राजपुत्रः
मूढॊ राजा दयूतमदेन मत्त; आहॊ नान्यत कैतवम अस्य किं चित
6
[प]
यदा नाभूत कैतवम अन्यद अस्य; तदादेवीत पाण्डवॊ ऽजातशत्रुः
नयस्ताः पूर्वं भरातरस तेन राज्ञा; सवयं चात्मा तवम अथॊ राजपुत्रि
7
[द]
गच्छ तवं कितवं गत्वा सभायां पृच्छ सूतज
किं नु पूर्वं पराजैषीर आत्मानं मां नु भारत
एतज जञात्वा तवम आगच्छ ततॊ मां नयसूतज
8
[व]
सभां गत्वा स चॊवाच दरौपद्यास तद वचस तदा
कस्येशॊ नः पराजैषीर इति तवाम आह दरौपदी
किं नु पूर्वं पराजैषीर आत्मानम अथ वापि माम
9
युधिष्ठिरस तु निश्चेष्टॊ गतसत्त्व इवाभवत
न तं सूतं परत्युवाच वचनं साध्व असाधु वा
10
[दुर]
इहैत्य कृष्णा पाञ्चाली परश्नम एतं परभाषताम
इहैव सर्वे शृण्वन्तु तस्या अस्य च यद वचः
11
[व]
स गत्वा राजभवनं दुर्यॊधन वशानुगः
उवाच दरौपदीं सूतः परातिकामी वयथन्न इव
12
सभ्यास तव अमी राजपुत्र्य आह्वयन्ति; मन्ये पराप्तः संक्षयः कौरवाणाम
न वै समृद्धिं पालयते लघीयान; यत तवं सभाम एष्यसि राजपुत्रि
13
[दरौ]
एवं नूनं वयदधात संविधाता; सपर्शाव उभौ सपृशतॊ वीर बालौ
धर्मं तव एकं परमं पराह लॊके; स नः शमं धास्यति गॊप्यमानः
14
[वै]
युधिष्ठिरस तु तच छरुत्वा दुर्यॊधन चिकीर्षितम
दरौपद्या संमतं दूतं पराहिणॊद भरतर्षभ
15
एकवस्त्रा अधॊ नीवी रॊदमाना रजस्वला
सभाम आगम्य पाञ्चाली शवशुरस्याग्रतॊ ऽभवत
16
ततस तेषां मुखम आलॊक्य राजा; दुर्यॊधनः सूतम उवाच हृष्टः
इहैवैताम आनय परातिकामिन; परत्यक्षम अस्याः कुरवॊ बरुवन्तु
17
ततः सूतस तस्य वशानुगामी; भीतश च कॊपाद दरुपदात्मजायाः
विहाय मानं पुनर एव सभ्यान; उवाच कृष्णां किम अहं बरवीमि
18
[दुर]
दुःशासनैष मम सूतपुत्रॊ; वृकॊदराद उद्विजते ऽलपचेताः
सवयं परगृह्यानय याज्ञसेनीं; किं ते करिष्यन्त्य अवशाः सपत्नाः
19
ततः समुत्थाय स राजपुत्रः; शरुत्वा भरातुः कॊपविरक्त दृष्टिः
परविश्य तद वेश्म महारथानाम; इत्य अब्रवीद दरौपदीं राजपुत्रीम
20
एह्य एहि पाञ्चालि जितासि कृष्णे; दुर्यॊधनं पश्य विमुक्तलज्जा
कुरून भजस्वायत पद्मनेत्रे; धर्मेण लब्धासि सभां परैहि
21
ततः समुत्थाय सुदुर्मनाः सा; विवर्णम आमृज्य मुखं करेण
आर्ता परदुद्राव यतः सत्रियस ता; वृद्धस्य राज्ञः कुरुपुंगवस्य
22
ततॊ जवेनाभिससार रॊषाद; दुःशासनस ताम अभिगर्जमानः
दीर्घेषु नीलेष्व अथ चॊर्मि मत्सु; जग्राह केशेषु नरेन्द्रपत्नीम
23
ये राजसूयावभृथे जलेन; महाक्रतौ मन्त्रपूतेन सिक्ताः
ते पाण्डवानां परिभूय वीर्यं; बलात परमृष्टा धृतराष्ट्र जेन
24
स तां परामृश्य सभा समीपम; आनीय कृष्णाम अतिकृष्ण केशीम
दुःशासनॊ नाथवतीम अनाथवच; चकर्ष वायुः कदलीम इवार्ताम
25
सा कृष्यमाणा नमिताङ्गयस्तिः; शनैर उवाचाद्य रजस्वलास्मि
एकं च वासॊ मम मन्दबुद्धे; सभां नेतुं नार्हसि माम अनार्य
26
ततॊ ऽबरवीत तां परसभं निगृह्य; केशेषु कृष्णेषु तदा स कृष्णाम
कृष्णं च जिष्णुं च हरिं नरं च; तराणाय विक्रॊश नयामि हि तवाम
27
रजस्वला वा भव याज्ञसेनि; एकाम्बरा वाप्य अथ वा विवस्त्रा
दयूते जिता चासि कृतासि दासी; दासीषु कामश च यथॊपजॊषम
28
परकीर्णकेशी पतितार्ध वस्त्रा; दुःशासनेन वयवधूयमाना
हरीमत्य अमर्षेण च दह्यमाना; शनैर इदं वाक्यम उवाच कृष्णा
29
इमे सभायाम उपदिष्ट शास्त्राः; करियावन्तः सर्व एवेन्द्र कल्पाः
गुरु सथाना गुरवश चैव सर्वे; तेषाम अग्रे नॊत्सहे सथातुम एवम
30
नृशंसकर्मंस तवम अनार्य वृत्त; मा मां विवस्त्रां कृधि मा विकार्षीः
न मर्षयेयुस तव राजपुत्राः; सेन्द्रापि देवा यदि ते सहायाः
31
धर्मे सथितॊ धर्मसुतश च राजा; धर्मश च सूक्ष्मॊ निपुणॊपलभ्यः
वाचापि भर्तुः परमाणु मात्रं; नेच्छसि दॊषं सवगुणान विषृज्य
32
इदं तव अनार्यं कुरुवीरमध्ये; रजस्वलां यत परिकर्षसे माम
न चापि कश चित कुरुते ऽतर पूजां; धरुवं तवेदं मतम अन्वपद्यन
33
धिग अस्तु नष्टः खलु भारतानां; धर्मस तथा कषत्रविदां च वृत्तम
यत्राभ्यतीतां कुरु धर्मवेलां; परेक्षन्ति सर्वे कुरवः सभायाम
34
दरॊणस्य भीष्मस्य च नास्ति सत्त्वं; धरुवं तथैवास्य महात्मनॊ ऽपि
राज्ञस तथा हीमम अधर्मम उग्रं; न लक्षयन्ते कुरुवृद्ध मुख्याः
35
तथा बरुवन्ती करुणं सुमध्यमा; काक्षेण भर्तॄन कुपितान अपश्यत
सा पाण्डवान कॊपपरीत देहान; संदीपयाम आस कटाक्ष पातैः
36
हृतेन राज्येन तथा धनेन; रत्नैश च मुख्यैर न तथा बभूव
यथार्तया कॊपसमीरितेन; कृष्णा कटाक्षेण बभूव दुःखम
37
दुःशासनश चापि समीक्ष्य कृष्णाम; अवेक्षमाणां कृपणान पतींस तान
आधूय वेगेन विसंज्ञकल्पाम; उवाच दासीति हसन्न इवॊग्रः
38
कर्णस तु तद वाक्यम अतीव हृष्टः; संपूजयाम आस हसन सशब्दम
गान्धारराजः सुबलस्य पुत्रस; तथैव दुःशासनम अभ्यनन्दत
39
सभ्यास तु ये तत्र बभूवुर अन्ये; ताभ्याम ऋते धार्तराष्ट्रेण चैव
तेषाम अभूद दुःखम अतीव कृष्णां; दृष्ट्वा सभायां परिकृष्यमाणाम
40
[भीस्म]
न धर्मसौक्ष्म्यात सुभगे विवक्तुं; शक्नॊमि ते परश्नम इमं यथावत
अस्वॊ हय अशक्तः पणितुं परस्वं; सत्रियश च भर्तुर वशतां समीक्ष्य
41
तयजेत सर्वां पृथिवीं समृद्धां; युधिष्ठिरः सत्यम अथॊ न जह्यात
उक्तं जितॊ ऽसमीति च पाण्डवेन; तस्मान न शक्नॊमि विवेक्तुम एतत
42
दयूते ऽदवितीयः शकुनिर नरेषु; कुन्तीसुतस तेन निसृष्टकामः
न मन्यते तां निकृतिं महात्मा; तस्मान न ते परश्नम इमं बरवीमि
43
[द]
आहूय राजा कुशलैः सभायां; दुष्टात्मभिर नैकृतिकैर अनार्यैः
दयूतप्रियैर नातिकृत परयत्नः; कस्माद अयं नाम निसृष्टकामः
44
स शुद्धभावॊ निकृतिप्रवृत्तिम; अबुध्यमानः कुरुपाण्डवाग्र्यः
संभूय सर्वैश च जितॊ ऽपि यस्मात; पश्चाच च यत कैतवम अभ्युपेतः
45
तिष्ठन्ति चेमे कुरवः सभायाम; ईशाः सुतानां च तथा सनुषाणाम
समीक्ष्य सर्वे मम चापि वाक्यं; विब्रूत मे परश्नम इमं यथावत
46
[व]
तथा बरुवन्तीं करुणं रुदन्तीम; अवेक्षमाणाम असकृत पतींस तान
दुःशासनः परुषाण्य अप्रियाणि; वाक्यान्य उवाचामधुराणि चैव
47
तां कृष्यमाणां च रजस्वलां च; सरस्तॊत्तरीयाम अतदर्हमाणाम
वृकॊदरः परेक्ष्य युधिष्ठिरं च; चकार कॊपं परमार्तरूपः
1
[vai]
dhig astu kṣattāram iti bruvāṇo; darpeṇa matto dhṛtarāṣṭrasya putraḥ
avaikṣata prātikāmīṃ sabhāyām; uvāca cainaṃ paramāryamadhye
2
tvaṃ prātikāmin draupadīm ānayasva; na te bhayaṃ vidyate pāṇḍavebhyaḥ
kṣattā hy ayaṃ vivadaty eva bhīrur; na cāsmākaṃ vṛddhikāmaḥ sadaiva
3
evam uktaḥ prātikāmī sasūtaḥ; prāyāc chīghraṃ rājavaco niśamya
praviśya ca śveva sa siṃhagoṣṭhaṃ; samāsadan mahiṣīṃ pāṇḍavānām
4
[pra]
yudhiṣṭhire dyūtamadena matte; duryodhano draupadi tvām ajaiṣīt
sā prapadya tvaṃ dhṛtarāṣṭrasya veśma; nayāmi tvāṃ karmaṇe yājñaseni
5
[d]
kathaṃ tv evaṃ vadasi prātikāmin; ko vai dīvyed bhāryayayā rājaputraḥ
mūḍho rājā dyūtamadena matta; āho nānyat kaitavam asya kiṃ cit
6
[p]
yadā nābhūt kaitavam anyad asya; tadādevīt pāṇḍavo 'jātaśatruḥ
nyastāḥ pūrvaṃ bhrātaras tena rājñā; svayaṃ cātmā tvam atho rājaputri
7
[d]
gaccha tvaṃ kitavaṃ gatvā sabhāyāṃ pṛccha sūtaja
kiṃ nu pūrvaṃ parājaiṣīr ātmānaṃ māṃ nu bhārata
etaj jñātvā tvam āgaccha tato māṃ nayasūtaja
8
[v]
sabhāṃ gatvā sa covāca draupadyās tad vacas tadā
kasyeśo naḥ parājaiṣīr iti tvām āha draupadī
kiṃ nu pūrvaṃ parājaiṣīr ātmānam atha vāpi mām
9
yudhiṣṭhiras tu niśceṣṭo gatasattva ivābhavat
na taṃ sūtaṃ pratyuvāca vacanaṃ sādhv asādhu v
ā
10
[dur]
ihaitya k
ṛṣṇā
pāñcālī praśnam etaṃ prabhāṣatām
ihaiva sarve śṛṇvantu tasyā asya ca yad vaca
ḥ
11
[v]
sa gatvā rājabhavanaṃ duryodhana vaśānugaḥ
uvāca draupadīṃ sūtaḥ prātikāmī vyathann iva
12
sabhyās tv amī rājaputry āhvayanti; manye prāptaḥ saṃkṣayaḥ kauravāṇām
na vai samṛddhiṃ pālayate laghīyān; yat tvaṃ sabhām eṣyasi rājaputri
13
[drau]
evaṃ nūnaṃ vyadadhāt saṃvidhātā; sparśāv ubhau spṛśato vīra bālau
dharmaṃ tv ekaṃ paramaṃ prāha loke; sa naḥ śamaṃ dhāsyati gopyamāna
ḥ
14
[vai]
yudhiṣṭhiras tu tac chrutvā duryodhana cikīrṣitam
draupadyā saṃmataṃ dūtaṃ prāhiṇod bharatarṣabha
15
ekavastrā adho nīvī rodamānā rajasvalā
sabhām āgamya pāñcālī śvaśurasyāgrato 'bhavat
16
tatas teṣāṃ mukham ālokya rājā; duryodhanaḥ sūtam uvāca hṛṣṭaḥ
ihaivaitām ānaya prātikāmin; pratyakṣam asyāḥ kuravo bruvantu
17
tataḥ sūtas tasya vaśānugāmī; bhītaś ca kopād drupadātmajāyāḥ
vihāya mānaṃ punar eva sabhyān; uvāca k
ṛṣṇāṃ
kim ahaṃ bravīmi
18
[dur]
duḥśāsanaiṣa mama sūtaputro; vṛkodarād udvijate 'lpacetāḥ
svayaṃ pragṛhyānaya yājñasenīṃ; kiṃ te kariṣyanty avaśāḥ sapatn
āḥ
19
tataḥ samutthāya sa rājaputraḥ; śrutvā bhrātuḥ kopavirakta dṛṣṭiḥ
praviśya tad veśma mahārathānām; ity abravīd draupadīṃ rājaputrīm
20
ehy ehi pāñcāli jitāsi kṛṣṇe; duryodhanaṃ paśya vimuktalajjā
kurūn bhajasvāyata padmanetre; dharmeṇa labdhāsi sabhāṃ paraihi
21
tataḥ samutthāya sudurmanāḥ sā; vivarṇam āmṛjya mukhaṃ kareṇa
ārtā pradudrāva yataḥ striyas tā; vṛddhasya rājñaḥ kurupuṃgavasya
22
tato javenābhisasāra roṣād; duḥśāsanas tām abhigarjamānaḥ
dīrgheṣu nīleṣv atha cormi matsu; jagrāha keśeṣu narendrapatnīm
23
ye rājasūyāvabhṛthe jalena; mahākratau mantrapūtena siktāḥ
te pāṇḍavānāṃ paribhūya vīryaṃ; balāt pram
ṛṣṭā
dhṛtarāṣṭra jena
24
sa tāṃ parāmṛśya sabhā samīpam; ānīya k
ṛṣṇ
m atikṛṣṇa keśīm
duḥśāsano nāthavatīm anāthavac; cakarṣa vāyuḥ kadalīm ivārtām
25
sā kṛṣyamāṇā namitāṅgayastiḥ; śanair uvācādya rajasvalāsmi
ekaṃ ca vāso mama mandabuddhe; sabhāṃ netuṃ nārhasi mām anārya
26
tato 'bravīt tāṃ prasabhaṃ nigṛhya; keśeṣu kṛṣṇeṣu tadā sa k
ṛṣṇ
m
kṛṣṇaṃ ca jiṣṇuṃ ca hariṃ naraṃ ca; trāṇāya vikrośa nayāmi hi tvām
27
rajasvalā vā bhava yājñaseni; ekāmbarā vāpy atha vā vivastrā
dyūte jitā cāsi kṛtāsi dāsī; dāsīṣu kāmaś ca yathopajoṣam
28
prakīrṇakeśī patitārdha vastrā; duḥśāsanena vyavadhūyamānā
hrīmaty amarṣeṇa ca dahyamānā; śanair idaṃ vākyam uvāca k
ṛṣṇā
29
ime sabhāyām upadiṣṭa śāstrāḥ; kriyāvantaḥ sarva evendra kalpāḥ
guru sthānā guravaś caiva sarve; teṣām agre notsahe sthātum evam
30
nṛśaṃsakarmaṃs tvam anārya vṛtta; mā māṃ vivastrāṃ kṛdhi mā vikār
ṣīḥ
na marṣayeyus tava rājaputrāḥ; sendrāpi devā yadi te sahāy
āḥ
31
dharme sthito dharmasutaś ca rājā; dharmaś ca sūkṣmo nipuṇopalabhyaḥ
vācāpi bhartuḥ paramāṇu mātraṃ; necchasi doṣaṃ svaguṇān viṣṛjya
32
idaṃ tv anāryaṃ kuruvīramadhye; rajasvalāṃ yat parikarṣase mām
na cāpi kaś cit kurute 'tra pūjāṃ; dhruvaṃ tavedaṃ matam anvapadyan
33
dhig astu naṣṭaḥ khalu bhāratānāṃ; dharmas tathā kṣatravidāṃ ca vṛttam
yatrābhyatītāṃ kuru dharmavelāṃ; prekṣanti sarve kuravaḥ sabhāyām
34
droṇasya bhīṣmasya ca nāsti sattvaṃ; dhruvaṃ tathaivāsya mahātmano 'pi
rājñas tathā hīmam adharmam ugraṃ; na lakṣayante kuruvṛddha mukhy
āḥ
35
tathā bruvantī karuṇaṃ sumadhyamā; kākṣeṇa bhartṝn kupitān apaśyat
sā pāṇḍavān kopaparīta dehān; saṃdīpayām āsa kaṭākṣa pātai
ḥ
36
hṛtena rājyena tathā dhanena; ratnaiś ca mukhyair na tathā babhūva
yathārtayā kopasamīritena; k
ṛṣṇā
kaṭākṣeṇa babhūva duḥkham
37
duḥśāsanaś cāpi samīkṣya k
ṛṣṇ
m; avekṣam
āṇāṃ
kṛpaṇān patīṃs tān
ādhūya vegena visaṃjñakalpām; uvāca dāsīti hasann ivogra
ḥ
38
karṇas tu tad vākyam atīva hṛṣṭaḥ; saṃpūjayām āsa hasan saśabdam
gāndhārarājaḥ subalasya putras; tathaiva duḥśāsanam abhyanandat
39
sabhyās tu ye tatra babhūvur anye; tābhyām ṛte dhārtarāṣṭreṇa caiva
teṣām abhūd duḥkham atīva k
ṛṣṇāṃ;
dṛṣṭvā sabhāyāṃ parikṛṣyamāṇām
40
[bhīsma]
na dharmasaukṣmyāt subhage vivaktuṃ; śaknomi te praśnam imaṃ yathāvat
asvo hy aśaktaḥ paṇituṃ parasvaṃ; striyaś ca bhartur vaśatāṃ samīkṣya
41
tyajeta sarvāṃ pṛthivīṃ samṛddhāṃ; yudhiṣṭhiraḥ satyam atho na jahyāt
uktaṃ jito 'smīti ca pāṇḍavena; tasmān na śaknomi vivektum etat
42
dyūte 'dvitīyaḥ śakunir nareṣu; kuntīsutas tena nisṛṣṭakāmaḥ
na manyate tāṃ nikṛtiṃ mahātmā; tasmān na te praśnam imaṃ bravīmi
43
[d]
āhūya rājā kuśalaiḥ sabhāyāṃ; duṣṭātmabhir naikṛtikair anāryaiḥ
dyūtapriyair nātikṛta prayatnaḥ; kasmād ayaṃ nāma nisṛṣṭakāma
ḥ
44
sa śuddhabhāvo nikṛtipravṛttim; abudhyamānaḥ kurupāṇḍavāgryaḥ
saṃbhūya sarvaiś ca jito 'pi yasmāt; paścāc ca yat kaitavam abhyupeta
ḥ
45
tiṣṭhanti ceme kuravaḥ sabhāyām
; īśāḥ
sutānāṃ ca tathā snuṣāṇām
samīkṣya sarve mama cāpi vākyaṃ; vibrūta me praśnam imaṃ yathāvat
46
[v]
tathā bruvantīṃ karuṇaṃ rudantīm; avekṣamāṇām asakṛt patīṃs tān
duḥśāsanaḥ paruṣāṇy apriyāṇi; vākyāny uvācāmadhurāṇi caiva
47
tāṃ kṛṣyam
āṇāṃ
ca rajasvalāṃ ca; srastottarīyām atadarhamāṇām
vṛkodaraḥ prekṣya yudhiṣṭhiraṃ ca; cakāra kopaṃ paramārtarūpaḥ
how do these offerings symbolize the offerings christians should
|
how do these offerings symbolize the offerings christians should
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 2. Chapter 60