Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 113
Book 3. Chapter 113
The Mahabharata In Sanskrit
Book 3
Chapter
113
1
[विभान्द]
रक्षांसि चैतानि चरन्ति पुत्र; रूपेण तेनाद्भुत दर्शनेन
अतुल्यरूपाण्य अति घॊरवन्ति; विघ्नं सदा तपसश चिन्तयन्ति
2
सुरूपरूपाणि च तानि तात; परलॊभयन्ते विविधैर उपायैः
सुखाच च लॊकाच च निपातयन्ति; तान्य उग्रकर्माणि मुनीन वनेषु
3
न तानि सेवेत मुनिर यतात्मा; सतां लॊकान परार्थयानः कथं चित
कृत्वा विघ्नं तापसानां रमन्ते; पापाचारास तपसस तान्य अपाप
4
असज जनेनाचरितानि पुत्र; पापान्य अपेयानि मधूनि तानि
माल्यानि चैतानि न वै मुनीनां; समृतानि चित्रॊज्ज्वल गन्धवन्ति
5
[लॊमष]
रक्षांसि तानीति निवार्य पुत्रं; विभाण्डकस तां मृगयां बभूव
नासादयाम आस यदा तर्यहेण; तदा स पर्याववृते ऽऽशरमाय
6
यदा पुनः काश्यपॊ वै जगाम; फलान्य आहर्तुं विधिना शरामणेन
तदा पुनर लॊभयितुं जगाम; सा वेश यॊषा मुनिम ऋश्य शृङ्गम
7
दृष्ट्वैव ताम ऋश्य शृङ्गः परहृष्टः; संभान्त रूपॊ ऽभयपतत तदानीम
परॊवाच चैनां भवतॊ ऽऽशरमाय; गच्छाव यावन न पिता ममेति
8
ततॊ राजन काश्यपस्यैक पुत्रं; परवेश्य यॊगेन विमुच्य नावम
परलॊभयन्त्यॊ विविधैर उपायैर; आजग्मुर अङ्गाधिपतेः समीपम
9
संस्थाप्य ताम आश्रमदर्शने तु; संतारितां नावम अतीव शुभ्राम
तीराद उपादाय तथैव चक्रे; राजाश्रमं नाम वनं वि चित्रम
10
अन्तःपुरे तं तु निवेश्य राजा; विभाण्डकस्यात्म जम एकपुत्रम
ददर्श देवं सहसा परविष्टम; आपूर्यमाणं च जगज जलेन
11
स लॊम पादः परिपूर्णकामः; सुतां ददाव ऋश्य शृङ्गाय शान्ताम
करॊधप्रतीकार करं च चक्रे; गॊभिश च मार्गेष्व अभिकर्षणं च
12
विभाण्डकस्याव्रजतः स राजा; पशून परभूतान पशुपांश च वीरान
समादिशत पुत्र गृधी महर्षिर; विभाण्डकः परिपृच्छेद यदा वः
13
स वक्तव्यः पराञ्जलिभिर भवद्भिः; पुत्रस्य ते पशवः कर्षणं च
किं ते परियं वै करियतां महर्षे; दासाः सम सर्वे तव वाचि बद्धाः
14
अथॊपायात स मुनिश चण्डकॊपः; सवम आश्रमं फलमूलानि गृह्य
अन्वेषमाणश च न तत्र पुत्रं; ददर्श चुक्रॊध ततॊ भृशं सः
15
ततः स कॊपेन विदीर्यमाण; आशङ्कमानॊ नृपतेर विधानम
जगाम चम्पां परदिदक्षमाणस; तम अङ्गराजं विषयं च तस्य
16
स वै शरान्तः कषुधितः काश्यपस तान; घॊषान समासादितवान समृद्धान
गॊपैश च तैर विधिवत पूज्यमानॊ; राजेव तां रात्रिम उवाच तत्र
17
संप्राप्य सत्कारम अतीव तेभ्यः; परॊवाच कस्य परथिताः सथ सौम्याः
ऊचुर ततस ते ऽभयुपगम्य सर्वे; धनं तवेदं विहितं सुतस्य
18
देशे तु देशे तु स पूज्यमानस; तांश चैव शृण्वन मधुरान परलापान
परशान्तभूयिष्ठ रजाः परहृष्टः; समाससादाङ्गपतिं पुरस्थम
19
संपूजितस तेन नरर्षभेण; ददर्श पुत्रं दिवि देवं यथेन्द्रम
शान्तां सनुषां चैव ददर्श तत्र; सौदामिनीम उच्चरन्तीं यथैव
20
गरामांश च घॊषांश च सुतं च दृष्ट्वा; शान्तां च शान्तॊ ऽसय परः स कॊपः
चकार तस्मै परमं परसादं; विभाण्डकॊ भूमिपतेर नरेन्द्र
21
स तत्र निक्षिप्य सुतं महर्षिर; उवाच सूर्याग्निसमप्रभावम
जाते पुत्रे वनम एवाव्रजेथा; राज्ञः परियाण्य अस्य सर्वाणि कृत्वा
22
स तद वचः कृतवान ऋश्य शृङ्गॊ; ययौ च यत्रास्य पिता बभूव
शान्ता चैनं पर्यचरद यथा वत; खे रॊहिणी सॊमम इवानुकूला
23
अरुन्धती वा सुभगा वसिष्ठं; लॊपामुद्रा वापि यथा हय अगस्त्यम
नलस्य वा दमयन्ती यथाभूद; यथा शची वज्रधरस्य चैव
24
नाडायनी चेन्द्रसेना यथैव; वश्या नित्यं मुद्गलस्याजमीढ
तथा शान्ता ऋश्य शृङ्गं वनस्थं; परीत्या युक्ता पर्यचरन नरेन्द्र
25
तस्याश्रमः पुण्य एषॊ विभाति; महाह्रदं शॊभयन पुण्यकीर्तिः
अत्र सनातः कृतकृत्यॊ विशुद्धस; तीर्थान्य अन्यान्य अनुसंयाहि राजन
1
[vibhānd]
rakṣāṃsi caitāni caranti putra; rūpeṇa tenādbhuta darśanena
atulyarūpāṇy ati ghoravanti; vighnaṃ sadā tapasaś cintayanti
2
surūparūpāṇi ca tāni tāta; pralobhayante vividhair upāyaiḥ
sukhāc ca lokāc ca nipātayanti; tāny ugrakarmāṇi munīn vaneṣu
3
na tāni seveta munir yatātmā; satāṃ lokān prārthayānaḥ kathaṃ cit
kṛtvā vighnaṃ tāpasānāṃ ramante; pāpācārās tapasas tāny apāpa
4
asaj janenācaritāni putra; pāpāny apeyāni madhūni tāni
mālyāni caitāni na vai munīnāṃ; smṛtāni citrojjvala gandhavanti
5
[lomaṣa]
rakṣāṃsi tānīti nivārya putraṃ; vibhāṇḍakas tāṃ mṛgayāṃ babhūva
nāsādayām āsa yadā tryaheṇa; tadā sa paryāvavṛte 'śramāya
6
yadā punaḥ kāśyapo vai jagāma; phalāny āhartuṃ vidhinā śrāmaṇena
tadā punar lobhayituṃ jagāma; sā veśa yoṣā munim ṛśya śṛṅgam
7
dṛṣṭvaiva tām ṛśya śṛṅgaḥ prahṛṣṭaḥ; saṃbhānta rūpo 'bhyapatat tadānīm
provāca caināṃ bhavato 'śramāya; gacchāva yāvan na pitā mameti
8
tato rājan kāśyapasyaika putraṃ; praveśya yogena vimucya nāvam
pralobhayantyo vividhair upāyair; ājagmur aṅgādhipateḥ samīpam
9
saṃsthāpya tām āśramadarśane tu; saṃtāritāṃ nāvam atīva śubhrām
tīrād upādāya tathaiva cakre; rājāśramaṃ nāma vanaṃ vi citram
10
antaḥpure taṃ tu niveśya rājā; vibhāṇḍakasyātma jam ekaputram
dadarśa devaṃ sahasā praviṣṭam; āpūryamāṇaṃ ca jagaj jalena
11
sa loma pādaḥ paripūrṇakāmaḥ; sutāṃ dadāv ṛśya śṛṅgāya śāntām
krodhapratīkāra karaṃ ca cakre; gobhiś ca mārgeṣv abhikarṣaṇaṃ ca
12
vibhāṇḍakasyāvrajataḥ sa rājā; paśūn prabhūtān paśupāṃś ca vīrān
samādiśat putra gṛdhī maharṣir; vibhāṇḍakaḥ paripṛcched yadā va
ḥ
13
sa vaktavyaḥ prāñjalibhir bhavadbhiḥ; putrasya te paśavaḥ karṣaṇaṃ ca
kiṃ te priyaṃ vai kriyatāṃ maharṣe; dāsāḥ sma sarve tava vāci baddh
āḥ
14
athopāyāt sa muniś caṇḍakopaḥ; svam āśramaṃ phalamūlāni gṛhya
anveṣamāṇaś ca na tatra putraṃ; dadarśa cukrodha tato bhṛśaṃ sa
ḥ
15
tataḥ sa kopena vidīryamāṇa; āśaṅkamāno nṛpater vidhānam
jagāma campāṃ pradidakṣamāṇas; tam aṅgarājaṃ viṣayaṃ ca tasya
16
sa vai śrāntaḥ kṣudhitaḥ kāśyapas tān; ghoṣān samāsāditavān samṛddhān
gopaiś ca tair vidhivat pūjyamāno; rājeva tāṃ rātrim uvāca tatra
17
saṃprāpya satkāram atīva tebhyaḥ; provāca kasya prathitāḥ stha saumy
āḥ
cur tatas te 'bhyupagamya sarve; dhanaṃ tavedaṃ vihitaṃ sutasya
18
deśe tu deśe tu sa pūjyamānas; tāṃś caiva śṛṇvan madhurān pralāpān
praśāntabhūyiṣṭha rajāḥ prahṛṣṭaḥ; samāsasādāṅgapatiṃ purastham
19
saṃpūjitas tena nararṣabheṇa; dadarśa putraṃ divi devaṃ yathendram
śāntāṃ snuṣāṃ caiva dadarśa tatra; saudāminīm uccarantīṃ yathaiva
20
grāmāṃś ca gho
ṣāṃś
ca sutaṃ ca dṛṣṭvā; śāntāṃ ca śānto 'sya paraḥ sa kopaḥ
cakāra tasmai paramaṃ prasādaṃ; vibhāṇḍako bhūmipater narendra
21
sa tatra nikṣipya sutaṃ maharṣir; uvāca sūryāgnisamaprabhāvam
jāte putre vanam evāvrajethā; rājñaḥ priyāṇy asya sarvāṇi kṛtv
ā
22
sa tad vacaḥ kṛtavān ṛśya śṛṅgo; yayau ca yatrāsya pitā babhūva
śāntā cainaṃ paryacarad yathā vat; khe rohiṇī somam ivānukūl
ā
23
arundhatī vā subhagā vasiṣṭhaṃ; lopāmudrā vāpi yathā hy agastyam
nalasya vā damayantī yathābhūd; yathā śacī vajradharasya caiva
24
nāḍāyanī cendrasenā yathaiva; vaśyā nityaṃ mudgalasyājamīḍha
tathā śāntā ṛśya śṛṅgaṃ vanasthaṃ; prītyā yuktā paryacaran narendra
25
tasyāśramaḥ puṇya eṣo vibhāti; mahāhradaṃ śobhayan puṇyakīrtiḥ
atra snātaḥ kṛtakṛtyo viśuddhas; tīrthāny anyāny anusaṃyāhi rājan
heaven hell dio
|
heaven hell dio
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 113