Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 170
Book 3. Chapter 170
The Mahabharata In Sanskrit
Book 3
Chapter
170
1
[अर्ज]
निवर्तमानेन मया महद दृष्टं ततॊ ऽपरम
पुरं कामचरं दिव्यं पावकार्क समप्रभम
2
दरुमै रत्नमयैश चैत्रैर भास्वरैश च पतत्रिभिः
पौलॊमैः कालकेयैश च नित्यहृष्टैर अधिष्ठितम
3
गॊपुराट्टालकॊपेतं चतुर्द्वारं दुरासदम
सर्वरत्नमयं दिव्यम अद्भुतॊपमदर्शनम
दरुमैः पुष्पफलॊपेतैर दिव्यरत्नमयैर वृतम
4
तथा पतत्रिभिर दिव्यैर उपेतं सुमनॊहरैः
असुरैर नित्यमुदितैः शूलर्ष्टि मुसलायुधैः
चापमुद्गर हस्तैश च सरग्विभिः सर्वतॊवृतम
5
तद अहं परेक्ष्य दैत्यानां पुरम अद्भुतदर्शनम
अपृच्छं मातलिं राजन किम इदं दृश्यतेति वै
6
[मा]
पुलॊमा नाम दैतेयी कालका च महासुरी
दिव्यं वर्षसहस्रं ते चेरतुः परमं तपः
तपसॊ ऽनते ततस ताभ्यां सवयम्भूर अददाद वरम
7
अगृह्णीतां वरं ते तु सुतानाम अल्पदुःखताम
अवध्यतां च राजेन्द्र सुरराक्षस पन्नगैः
8
रमणीयं पुरं चेदं खचरं सुकृतप्रभम
सर्वरत्नैः समुदितं दुर्धर्षम अमरैर अपि
सयक्षगन्धर्वगणैः पन्नगासुरराक्षसैः
9
सर्वकामगुणॊपेतं वीतशॊकम अनामयम
बरह्मणा भरतश्रेष्ठ कालकेय कृते कृतम
10
तद एतत खचरं दिव्यं चरत्य अमर वर्जितम
पौलॊमाध्युषितं वीर कालकेयैश च दानवैः
11
हिरण्यपुरम इत्य एतत खयायते नगरं महत
रक्षितं कालकेयैश च पौलॊमैश च महासुरैः
12
त एते मुदिता नित्यम अवध्याः सर्वदैवतैः
निवसन्त्य अत्र राजेन्द्र गतॊद्वेगा निरुत्सुकाः
मानुषॊ मृत्युर एतेषां निर्दिष्टॊ बरह्मणा पुरा
13
[अर्ज]
सुरासुरैर अवध्यांस तान अहं जञात्वा ततः परभॊ
अब्रुवं मातलिं हृष्टॊ याह्य एतत पुरम अञ्जसा
14
तरिदशेश दविषॊ यावत कषयम अस्त्रैर नयाम्य अहम
न कथंचिद धि मे पापा न वध्या ये सुरद्विषः
15
उवाह मां ततः शीघ्रं हिरण्यपुरम अन्तिकात
रथेन तेन दिव्येन हरियुक्तेन मातलिः
16
ते माम आलक्ष्य दैतेया विचित्राभरणाम्बराः
समुत्पेतुर महावेगा रथान आस्थाय दंशिताः
17
ततॊ नालीकनाराचैर भल्लशक्त्यृष्टि तॊमरैः
अभ्यघ्नन दानवेन्द्रा मां करुद्धास तीव्रपराक्रमाः
18
तद अहं चास्त्रवर्षेण महता परत्यवारयम
शस्त्रवर्षं महद राजन विद्या बलम उपाश्रितः
19
वयामॊहयं च तान सर्वान रथमार्गैश चरन रणे
ते ऽनयॊन्यम अभिसंमूढाः पातयन्ति सम दानवाः
20
तेषाम अहं विमूढानाम अन्यॊन्यम अभिधावताम
शिरांसि विशिखैर दीप्तैर वयहरं शतसंघशः
21
ते वध्यमाना दैतेयाः पुरम आस्थाय तत पुनः
खम उत्पेतुः सनगरा मायाम आस्थाय दानवीम
22
ततॊ ऽहं शरवर्षेण महता परत्यवारयम
मार्गम आवृत्य दैत्यानां गतिं चैषाम अवारयम
23
तत पुरं खचरं दिव्यं कामगं दिव्यवर्चसम
दैतेयैर वरदानेन धार्यते सम यथासुखम
24
अन्तर्भूमौ निपतितं पुनर ऊर्ध्वं परतिष्ठते
पुनस तिर्यक परयात्य आशु पुनर अप्सु निमज्जति
25
अमरावतिसंकाशं पुरं कामगमं तु तत
अहम अस्त्रैर बहुविधैः परत्यगृह्णं नराधिप
26
ततॊ ऽहं शरजालेन दिव्यास्त्रमुदितेन च
नयगृह्णं सह दैतेयैस तत पुरं भरतर्षभ
27
विक्षतं चायसैर बाणैर मत परयुक्तैर अजिह्मगैः
महीम अभ्यपतद राजन परभग्नं पुरम आसुरम
28
ते वध्यमाना मद्बाणैर वज्रवेगैर अयस्मयैः
पर्यभ्रमन्त वै राजन्न असुराः कालचॊदिताः
29
ततॊ मातलिर अप्य आशु पुरस्तात्ल निपतन्न इव
महीम अवातरत कषिप्रं रथेनादित्यवर्चसा
30
ततॊ रथसहस्राणि षष्टिस तेषाम अमर्षिणाम
युयुत्सूनां मया सार्धं पर्यवर्तन्त भारत
31
तान अहं निशितैर बाणैर वयधमं गार्ध्रवाजितैः
ते युद्धे संन्यवर्तन्त समुद्रस्य यथॊर्मयः
32
नेमे शक्या मानुषेण युद्धेनेति परचिन्त्य वै
ततॊ ऽहम आनुपूर्व्येण सर्वाण्य अस्त्राण्य अयॊजयम
33
ततस तानि सहस्राणि रथानां चित्रयॊधिनाम
अस्त्राणि मम दिव्यानि परत्यघ्नञ शनकैर इव
34
रथमार्गान विचित्रांस ते विचरन्तॊ महारथाः
परत्यदृश्यन्त संग्रामे शतशॊ ऽथ सहस्रशः
35
विचित्रमुकुटापीडा विचित्रकवच धवजाः
विचित्राभरणाश चैव नन्दयन्तीव मे मनः
36
अहं तु शरवर्षैस तान अस्त्रप्रमुदितै रणे
नाशक्नुवं पीडयितुं ते तु मां पर्यपीडयन
37
तैः पीड्यमानॊ बहुभिः कृतास्त्रैः कुशलैर युधि
वयथितॊ ऽसमि महायुद्धे भयं चागान महन मम
38
ततॊ ऽहं देवदेवाय रुद्राय परणतॊ रणे
सवस्ति भूतेभ्य इत्य उक्त्वा महास्त्रं समयॊजयम
यत तद रौद्रम इति खयातं सर्वामित्र विनाशनम
39
ततॊ ऽपश्यं तरिशिरसं पुरुषं नव लॊचनम
तरिमुखं षड भुजं दीप्तम अर्कज्वलन मूर्धजम
लॊलिहानैर महानागैः कृतशीर्षम अमित्रहन
40
विभीस ततस तद अस्त्रं तु घॊरं रौद्रं सनातनम
दृष्ट्वा गाण्डीवसंयॊगम आनीय भरतर्षभ
41
नमस्कृत्वा तरिनेत्राय शर्वायामित तेजसे
मुक्तवान दानवेन्द्राणां पराभावाय भारत
42
मुक्तमात्रे ततस तस्मिन रूपाण्य आसन सहस्रशः
मृगाणाम अथ सिंहानां वयाघ्राणां च विशां पते
ऋक्षाणां महिषाणां च पन्नगानां तथा गवाम
43
गजानां सृमराणां च शरभाणां च सर्वशः
ऋषभाणां वराहाणां मार्जाराणां तथैव च
शालावृकाणां परेतानां भुरुण्डानां च सर्वशः
44
गृध्राणां गरुडानां च मकराणां तथैव च
पिशाचानां सयक्षाणां तथैव च सुरद्विषाम
45
गुह्यकानां च संग्रामे नैरृतानां तथैव च
झषाणां गजवक्त्राणाम उलूकानां तथैव च
46
मीनकूर्म समूहानां नानाशस्त्रासि पाणिनाम
तथैव यातु दानानां गदा मुद्गरधारिणाम
47
एतैश चान्यैश च बहुभिर नानारूपधरैस तथा
सर्वम आसीज जगद वयाप्तं तस्मिन्न अस्त्रे विसर्जिते
48
तरिषिरॊभिश चतुर्दंष्ट्रैश चतुरास्यैश चतुर्भुजैः
अनेकरूपसंयुक्तैर मांसं मेदॊ वसाशिभिः
अभीक्ष्णं वध्यमानास ते दानवा ये समागताः
49
अर्कज्वलन तेजॊभिर वज्राशनिसमप्रभैः
अदिर सारमयैश चान्यैर बाणैर अरिविदारणैः
नयहनं दानवान सर्वान मुहूर्तेनैव भारत
50
गाण्डीवास्त्र परणुन्नांस तान गतासून नभसश चयुतान
दृष्ट्वाहं पराणमं भूयस तरिपुरघ्नाय वेधसे
51
तथा रौद्रास्त्र निष्पिष्टान दिव्याभरणभूषितान
निशाम्य परमं हर्षम अगमद देव सारथिः
52
तद असह्यं कृतं कर्म देवैर अपि दुरासदम
दृष्ट्वा मां पूजयाम आस मातलिः शक्रसारथिः
53
उवाच चेदं वचनं परीयमाणः कृताञ्जलिः
सुरासुरैर असह्यं हि कर्म यत साधितं तवया
न हय एतत संयुगे कर्तुम अपि शक्तः सुरेश्वरः
54
सुरासुरैर अवध्यं हि पुरम एतत खगं महत
तवया विमथितं वीर सववीर्यास्त्र तपॊबलात
55
विध्वस्ते ऽथ पुरे तस्मिन दानवेषु हतेषु च
विनदन्त्यः सत्रियः सर्वा निष्पेतुर नगराद बहिः
56
परकीर्णकेश्यॊ वयथिताः कुरर्य इव दुःखिताः
पेतुः पुत्रान पितॄन भरातॄञ शॊचमाना महीतले
57
रुदन्त्यॊ दीनकण्ठ्यस ता विनदन्त्यॊ हतेश्वराः
उरांसि पाणिभिर घनन्त्यः परस्रस्तस्रग्वि भूषणाः
58
तच छॊकयुक्तम अश्रीकं दुःखदैन्य समाहतम
न बभौ दानव पुरं हतत्विट्कं हतेश्वरम
59
गन्धर्वनगराकारं हतनागम इव हरदम
शुष्कवृक्षम इवारण्यम अदृश्यम अभवत पुरम
60
मां तु संहृष्टमनसं कषिप्रं मातलिर आनयत
देवराजस्य भवनं कृतकर्माणम आहवात
61
हिरण्यपुरम आरुज्य निहत्य च महासुरान
निवातकवचांश चैव ततॊ ऽहं शक्रम आगमम
62
मम कर्म च देवेन्द्रं मातलिर विस्तरेण तत
सर्वं विश्रावयाम आस यथा भूतं महाद्युते
63
हिरण्यपुरघातं च मायानां चनिवारणम
निवातकवचानां च वधं संख्ये महौजसाम
64
तच छरुत्वा भगवान परीतः सहस्राक्षः पुरंदरः
मरुद्भिः सहितः शरीमान साधु साध्व इत्य अथाब्रवीत
65
ततॊ मां देवराजॊ वै समाश्वास्य पुनः पुनः
अब्रवीद विबुधैः सार्धम इदं सुमधुरं वचः
66
अतिदेवासुरं कर्मकृतम एत तवया रणे
गुर्वर्थश च महापार्थ कृतः शत्रून घनता मम
67
एवम एव सदा भाव्यं सथिरेणाजौ धनंजय
असंमूढेन चास्त्राणां कर्तव्यं परतिपादनम
68
अविषह्यॊ रणे हि तवं देवदानवराक्षसैः
सयक्षासुरगन्धर्वैः सपक्षिगणपन्नगैः
69
वसुधां चापि कौन्तेय तवद बाहुबलनिर्जिताम
पालयिष्यति धर्मात्मा कुन्तीपुत्रॊ युधिष्ठिरः
1
[arj]
nivartamānena mayā mahad dṛṣṭaṃ tato 'param
puraṃ kāmacaraṃ divyaṃ pāvakārka samaprabham
2
drumai ratnamayaiś caitrair bhāsvaraiś ca patatribhiḥ
paulomaiḥ kālakeyaiś ca nityahṛṣṭair adhiṣṭhitam
3
gopurāṭṭālakopetaṃ caturdvāraṃ durāsadam
sarvaratnamayaṃ divyam adbhutopamadarśanam
drumaiḥ puṣpaphalopetair divyaratnamayair vṛtam
4
tathā patatribhir divyair upetaṃ sumanoharaiḥ
asurair nityamuditaiḥ śūlarṣṭi musalāyudhaiḥ
cāpamudgara hastaiś ca sragvibhiḥ sarvatovṛtam
5
tad ahaṃ prekṣya daityānāṃ puram adbhutadarśanam
apṛcchaṃ mātaliṃ rājan kim idaṃ dṛśyateti vai
6
[mā]
pulomā nāma daiteyī kālakā ca mahāsurī
divyaṃ varṣasahasraṃ te ceratuḥ paramaṃ tapaḥ
tapaso 'nte tatas tābhyāṃ svayambhūr adadād varam
7
agṛhṇītāṃ varaṃ te tu sutānām alpaduḥkhatām
avadhyatāṃ ca rājendra surarākṣasa pannagai
ḥ
8
ramaṇīyaṃ puraṃ cedaṃ khacaraṃ sukṛtaprabham
sarvaratnaiḥ samuditaṃ durdharṣam amarair api
sayakṣagandharvagaṇaiḥ pannagāsurarākṣasai
ḥ
9
sarvakāmaguṇopetaṃ vītaśokam anāmayam
brahmaṇā bharataśreṣṭha kālakeya kṛte kṛtam
10
tad etat khacaraṃ divyaṃ caraty amara varjitam
paulomādhyuṣitaṃ vīra kālakeyaiś ca dānavai
ḥ
11
hiraṇyapuram ity etat khyāyate nagaraṃ mahat
rakṣitaṃ kālakeyaiś ca paulomaiś ca mahāsurai
ḥ
12
ta ete muditā nityam avadhyāḥ sarvadaivataiḥ
nivasanty atra rājendra gatodvegā nirutsukāḥ
mānuṣo mṛtyur eteṣāṃ nirdiṣṭo brahmaṇā pur
ā
13
[arj]
surāsurair avadhyāṃs tān ahaṃ jñātvā tataḥ prabho
abruvaṃ mātaliṃ hṛṣṭo yāhy etat puram añjas
ā
14
tridaśeśa dviṣo yāvat kṣayam astrair nayāmy aham
na kathaṃcid dhi me pāpā na vadhyā ye suradviṣa
ḥ
15
uvāha māṃ tataḥ śīghraṃ hiraṇyapuram antikāt
rathena tena divyena hariyuktena mātali
ḥ
16
te mām ālakṣya daiteyā vicitrābharaṇāmbarāḥ
samutpetur mahāvegā rathān āsthāya daṃśit
āḥ
17
tato nālīkanārācair bhallaśaktyṛṣṭi tomaraiḥ
abhyaghnan dānavendrā māṃ kruddhās tīvraparākram
āḥ
18
tad ahaṃ cāstravarṣeṇa mahatā pratyavārayam
śastravarṣaṃ mahad rājan vidyā balam upāśrita
ḥ
19
vyāmohayaṃ ca tān sarvān rathamārgaiś caran raṇe
te 'nyonyam abhisaṃmūḍhāḥ pātayanti sma dānav
āḥ
20
teṣām ahaṃ vimūḍhānām anyonyam abhidhāvatām
śirāṃsi viśikhair dīptair vyaharaṃ śatasaṃghaśa
ḥ
21
te vadhyamānā daiteyāḥ puram āsthāya tat punaḥ
kham utpetuḥ sanagarā māyām āsthāya dānavīm
22
tato 'haṃ śaravarṣeṇa mahatā pratyavārayam
mārgam āvṛtya daityānāṃ gatiṃ caiṣām avārayam
23
tat puraṃ khacaraṃ divyaṃ kāmagaṃ divyavarcasam
daiteyair varadānena dhāryate sma yathāsukham
24
antarbhūmau nipatitaṃ punar ūrdhvaṃ pratiṣṭhate
punas tiryak prayāty āśu punar apsu nimajjati
25
amarāvatisaṃkāśaṃ puraṃ kāmagamaṃ tu tat
aham astrair bahuvidhaiḥ pratyagṛhṇaṃ narādhipa
26
tato 'haṃ śarajālena divyāstramuditena ca
nyagṛhṇaṃ saha daiteyais tat puraṃ bharatarṣabha
27
vikṣataṃ cāyasair bāṇair mat prayuktair ajihmagaiḥ
mahīm abhyapatad rājan prabhagnaṃ puram āsuram
28
te vadhyamānā madbāṇair vajravegair ayasmayaiḥ
paryabhramanta vai rājann asurāḥ kālacodit
āḥ
29
tato mātalir apy āśu purastātl nipatann iva
mahīm avātarat kṣipraṃ rathenādityavarcas
ā
30
tato rathasahasrāṇi ṣaṣṭis teṣām amarṣiṇām
yuyutsūnāṃ mayā sārdhaṃ paryavartanta bhārata
31
tān ahaṃ niśitair bāṇair vyadhamaṃ gārdhravājitaiḥ
te yuddhe saṃnyavartanta samudrasya yathormaya
ḥ
32
neme śakyā mānuṣeṇa yuddheneti pracintya vai
tato 'ham ānupūrvyeṇa sarvāṇy astrāṇy ayojayam
33
tatas tāni sahasrāṇi rathānāṃ citrayodhinām
astrāṇi mama divyāni pratyaghnañ śanakair iva
34
rathamārgān vicitrāṃs te vicaranto mahārathāḥ
pratyadṛśyanta saṃgrāme śataśo 'tha sahasraśa
ḥ
35
vicitramukuṭāpīḍā vicitrakavaca dhvajāḥ
vicitrābharaṇāś caiva nandayantīva me mana
ḥ
36
ahaṃ tu śaravarṣais tān astrapramuditai raṇe
nāśaknuvaṃ pīḍayituṃ te tu māṃ paryapīḍayan
37
taiḥ pīḍyamāno bahubhiḥ kṛtāstraiḥ kuśalair yudhi
vyathito 'smi mahāyuddhe bhayaṃ cāgān mahan mama
38
tato 'haṃ devadevāya rudrāya praṇato raṇe
svasti bhūtebhya ity uktvā mahāstraṃ samayojayam
yat tad raudram iti khyātaṃ sarvāmitra vināśanam
39
tato 'paśyaṃ triśirasaṃ puruṣaṃ nava locanam
trimukhaṃ ṣaḍ bhujaṃ dīptam arkajvalana mūrdhajam
lolihānair mahānāgaiḥ kṛtaśīrṣam amitrahan
40
vibhīs tatas tad astraṃ tu ghoraṃ raudraṃ sanātanam
dṛṣṭvā gāṇḍīvasaṃyogam ānīya bharatarṣabha
41
namaskṛtvā trinetrāya śarvāyāmita tejase
muktavān dānavendr
āṇāṃ
parābhāvāya bhārata
42
muktamātre tatas tasmin rūpāṇy āsan sahasraśaḥ
mṛgāṇām atha siṃhānāṃ vyāghr
āṇāṃ
ca viśāṃ pate
ṛk
ṣāṇāṃ
mahi
ṣāṇāṃ
ca pannagānāṃ tathā gavām
43
gajānāṃ sṛmar
āṇāṃ
ca śarabh
āṇāṃ
ca sarvaśa
ḥ
ṛ
abh
āṇāṃ
varāh
āṇāṃ
mārjār
āṇāṃ
tathaiva ca
śālāvṛk
āṇāṃ
pretānāṃ bhuruṇḍānāṃ ca sarvaśa
ḥ
44
gṛdhr
āṇāṃ
garuḍānāṃ ca makar
āṇāṃ
tathaiva ca
piśācānāṃ sayak
ṣāṇāṃ
tathaiva ca suradviṣām
45
guhyakānāṃ ca saṃgrāme nairṛtānāṃ tathaiva ca
jha
ṣāṇāṃ
gajavaktrāṇām ulūkānāṃ tathaiva ca
46
mīnakūrma samūhānāṃ nānāśastrāsi pāṇinām
tathaiva yātu dānānāṃ gadā mudgaradhāriṇām
47
etaiś cānyaiś ca bahubhir nānārūpadharais tathā
sarvam āsīj jagad vyāptaṃ tasminn astre visarjite
48
triṣirobhiś caturdaṃṣṭraiś caturāsyaiś caturbhujaiḥ
anekarūpasaṃyuktair māṃsaṃ medo vasāśibhiḥ
abhīkṣṇaṃ vadhyamānās te dānavā ye samāgat
āḥ
49
arkajvalana tejobhir vajrāśanisamaprabhaiḥ
adir sāramayaiś cānyair bāṇair arividāraṇaiḥ
nyahanaṃ dānavān sarvān muhūrtenaiva bhārata
50
gāṇḍīvāstra praṇunnāṃs tān gatāsūn nabhasaś cyutān
dṛṣṭvāhaṃ prāṇamaṃ bhūyas tripuraghnāya vedhase
51
tathā raudrāstra niṣpiṣṭān divyābharaṇabhūṣitān
niśāmya paramaṃ harṣam agamad deva sārathi
ḥ
52
tad asahyaṃ kṛtaṃ karma devair api durāsadam
dṛṣṭvā māṃ pūjayām āsa mātaliḥ śakrasārathi
ḥ
53
uvāca cedaṃ vacanaṃ prīyamāṇaḥ kṛtāñjaliḥ
surāsurair asahyaṃ hi karma yat sādhitaṃ tvayā
na hy etat saṃyuge kartum api śaktaḥ sureśvara
ḥ
54
surāsurair avadhyaṃ hi puram etat khagaṃ mahat
tvayā vimathitaṃ vīra svavīryāstra tapobalāt
55
vidhvaste 'tha pure tasmin dānaveṣu hateṣu ca
vinadantyaḥ striyaḥ sarvā niṣpetur nagarād bahi
ḥ
56
prakīrṇakeśyo vyathitāḥ kurarya iva duḥkhitāḥ
petuḥ putrān pitṝn bhrātṝñ śocamānā mahītale
57
rudantyo dīnakaṇṭhyas tā vinadantyo hateśvarāḥ
urāṃsi pāṇibhir ghnantyaḥ prasrastasragvi bhūṣa
ṇāḥ
58
tac chokayuktam aśrīkaṃ duḥkhadainya samāhatam
na babhau dānava puraṃ hatatviṭkaṃ hateśvaram
59
gandharvanagarākāraṃ hatanāgam iva hradam
śuṣkavṛkṣam ivāraṇyam adṛśyam abhavat puram
60
māṃ tu saṃhṛṣṭamanasaṃ kṣipraṃ mātalir ānayat
devarājasya bhavanaṃ kṛtakarmāṇam āhavāt
61
hiraṇyapuram ārujya nihatya ca mahāsurān
nivātakavacāṃś caiva tato 'haṃ śakram āgamam
62
mama karma ca devendraṃ mātalir vistareṇa tat
sarvaṃ viśrāvayām āsa yathā bhūtaṃ mahādyute
63
hiraṇyapuraghātaṃ ca māyānāṃ canivāraṇam
nivātakavacānāṃ ca vadhaṃ saṃkhye mahaujasām
64
tac chrutvā bhagavān prītaḥ sahasrākṣaḥ puraṃdaraḥ
marudbhiḥ sahitaḥ śrīmān sādhu sādhv ity athābravīt
65
tato māṃ devarājo vai samāśvāsya punaḥ punaḥ
abravīd vibudhaiḥ sārdham idaṃ sumadhuraṃ vaca
ḥ
66
atidevāsuraṃ karmakṛtam eta tvayā raṇe
gurvarthaś ca mahāpārtha kṛtaḥ śatrūn ghnatā mama
67
evam eva sadā bhāvyaṃ sthireṇājau dhanaṃjaya
asaṃmūḍhena cāstr
āṇāṃ
kartavyaṃ pratipādanam
68
aviṣahyo raṇe hi tvaṃ devadānavarākṣasaiḥ
sayakṣāsuragandharvaiḥ sapakṣigaṇapannagai
ḥ
69
vasudhāṃ cāpi kaunteya tvad bāhubalanirjitām
pālayiṣyati dharmātmā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ
chapter xxxii
|
chapter xxxiii
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 170