Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 197
Book 3. Chapter 197
The Mahabharata In Sanskrit
Book 3
Chapter
197
1
[मार्क]
कश चिद दविजातिप्रवरॊ वेदाध्यायी तपॊधनः
तपस्वी धर्मशीलश च कौशिकॊ नाम भारत
2
साङ्गॊपनिषदान वेदान अधीते दविजसत्तमः
स वृक्षमूले कस्मिंश चिद वेदान उच्चारयन सथितः
3
उपरिष्टाच च वृक्षस्य बलाका संन्यलीयत
तया पुरीषम उत्सृष्टं बराह्मणस्य तदॊपरि
4
ताम अवेक्ष्य ततः करुद्धः समपध्यायत दविजः
भृषं करॊधाभिभूतेन बलाका सा निरीक्षिता
5
अपध्याता च विप्रेण नयपतद वसुधातले
बलाकां पतितां दृष्ट्वा गतसत्त्वाम अचेतनाम
कारुण्याद अभिसंतप्तः पर्यशॊचत तां दविजः
6
अकार्यं कृतवान अस्मि रग दवेषबलात कृतः
इत्य उक्त्वा बहुशॊ विद्वान गरामं भैक्षाय संश्रितः
7
गरामे शुचीनि परचरन कुलानि भरतर्षभ
परविष्टस तत कुलं यत्र पूर्वं चरितवांस तु सः
8
देहीति याचमानॊ वै तिष्ठेत्य उक्तः सत्रिया ततः
शौचं तु यावत कुरुते भाजनस्य कुटुम्बिनी
9
एतस्मिन्न अन्तरे राजन कषुधा संपीडितॊ भृषम
भर्ता परविष्टः सहसा तस्या भरतसत्तम
10
सा तु दृष्ट्वा पतिं साध्वी बराह्मणं वयपहाय तम
पाद्यम आचमनीयं च ददौ भर्त्रे तथासनम
11
परह्वा पर्यचरच चापि भर्तारम असितेक्षणा
आहारेणाथ भक्षैश च वाक्यैः सुमधुरैस तथा
12
उच्छिष्टं भुञ्जते भर्तुः सा तु नित्यं युधिष्ठिर
दैवतं च पतिं मेने भर्तुश चित्तानुसारिणी
13
न कर्मणा न मनसा नात्यश्नान नापि चापिबत
तं सर्वभावॊपगता पतिशुश्रूषणे रता
14
साध्व आचारा शुचिर दक्षा कुटुम्बस्य हितैषिणी
भर्तुश चापि हितं यत तत सततं सानुवर्तते
15
देवतातिथिभृत्यानां शवश्रू शवशुरयॊस तथा
शुश्रूषणपरा नित्यं सततं संयतेन्द्रिया
16
सा बराह्मणं दता दृष्ट्वा संस्थितं भैक्ष काङ्क्षिणम
कुर्वती पतिशुश्रूषां सस्माराथ शुभेक्षणा
17
वरीडिता साभवत साध्वी तदा भरतसत्तम
भिक्षाम आदाय विप्राय निर्जगाम यशस्विनी
18
[बरा]
किम इदं भवति तवं मां तिष्ठेत्य उक्त्वा वराङ्गने
उपरॊधं कृतवती न विसर्जितवत्य असि
19
[मार्क]
बराह्मणं करॊधसंतप्तं जवलन्तम इव तेजसा
दृष्ट्वा साध्वी मनुष्येन्द्र सान्त्वपूर्वं वचॊ ऽबरवीत
20
कषन्तुम अर्हसि मे विप्र भर्ता मे दैवतं महत
स चापि कषुधितः शरान्तः पराप्तः शुश्रूषितॊ मया
21
[बरा]
बराह्मणा न गरीयांसॊ गरीयांस ते पतिः कृतः
गृहस्थ धर्मे वर्तन्ती बराह्मणान अवमन्यसे
22
इन्द्रॊ ऽपय एषां परणमते किं पुनर मानुषा भुवि
अवलिप्ते न जानीषे वृद्धानां न शरुतं तवया
बराह्मणा हय अग्निसदृषा दहेयुः पृथिवीम अपि
23
[सत्री]
नावजानाम्य अहं विप्रान देवैस तुल्यान मनस्विनः
अपराधम इमं विप्र कषन्तुम अर्हसि मे ऽनघ
24
जानामि तेजॊ विप्राणां महाभाग्यं च धीमताम
अपेयः सागरः करॊधात कृतॊ हि लवणॊदकः
25
तथैव दीप्ततपसां मुनीनां भावितात्मनाम
येषां करॊधाग्निर अद्यापि दण्डके नॊपशाम्यति
26
बरह्मणानां परिभवाद वतापिश च दुरात्मवान
अगस्त्यम ऋषिम आसाद्य जीर्णः करूरॊ महासुरः
27
परभावा बहवश चापि शरूयन्ते बरह्मवादिनम
करॊधः सुविपुलॊ बरह्मन परसादश च महात्मनाम
28
अस्मिंस तव अतिक्रमे बरह्मन कषन्तुम अर्हसि मे ऽनघ
पतिशुश्रूषया धर्मॊ यः स मे रॊचते दविज
29
दैवतेष्व अपि सर्वेषु भर्ता मे दैवतं परम
अविशेषेण तस्याहं कुर्यां धर्मं दविजॊत्तम
30
शुश्रूषायाः फलं पश्य पत्युर बराह्मण यादृशम
बलाका हि तवया दग्धा रॊषात तद विदितं मम
31
करॊधः शत्रुः शरीरस्थॊ मनुष्याणां दविजॊत्तम
यः करॊधमॊहौ तयजति तं देवा बराह्मणं विदुः
32
यॊ वदेद इह सत्यानि गुरुं संतॊषयेत च
हिंसितश च न हिंसेत तं देवा बराह्मणं विदुः
33
जितेन्द्रियॊ धर्मपरः सवाध्यायनिरतः शुचिः
कामक्रॊधौ वशे यस्य तं देवा बराह्मणं विदुः
34
यस्य चात्मसमॊ लॊकॊ धर्मज्ञस्य मनस्विनः
सर्वधर्मेषु च रतस तं देवा बराह्मणं विदुः
35
यॊ ऽधयापयेद अधीयीत यजेद वा याजयीत वा
दद्याद वापि यथाशक्ति तं देवा बराह्मणं विदुः
36
बरह्मचारी च वेदान्यॊ अधीयीत दविजॊत्तमः
सवाख्याये चाप्रमत्तॊ वै तं देवा बराह्मणं विदुः
37
यद बराह्मणानां कुशलं तद एषां परिकीर्ययेत
सत्यं तथा वयहरतां नानृते रमते मनः
38
धनं तु बराह्मणस्याहुः सवाध्यायं दमम आर्जवम
इन्द्रियाणां निग्रहं च शाश्वतं दविजसत्तम
सत्यार्जवे धर्मम आहुः परं धर्मविदॊ जनाः
39
दुर्ज्ञेयः शाश्वतॊ धर्मः स तु सत्ये परतिष्ठितः
शरुतिप्रमाणॊ धर्मः सयाद इति वृद्धानुशासनम
40
बहुधा दृश्यते धर्मः सूक्ष्म एव दविजॊत्तम
भवान अपि च धर्मज्ञः सवाध्यायनिरतः शुचिः
न तु तत्त्वेन भगवन धर्मान वेत्सीति मे मतिः
41
माता पितृभ्यां शुश्रूषुः सत्यवादी जितेन्द्रियः
मिथिलायां वसन वयाधः स ते धर्मान परवक्ष्यति
तत्र गच्छस्व भद्रं ते यथाकामं दविजॊत्तम
42
अत्युक्तम अपि मे सर्वं कषन्तुम अर्हस्य अनिन्दित
सत्रियॊ हय अवध्याः सर्वेषां ये धर्मविदुषॊ जनाः
43
[बरा]
परीतॊ ऽसमि तव भद्रं ते गतः करॊधश च शॊभने
उपालम्भस तवया हय उक्तॊ मम निःश्रेयसं परम
सवस्ति ते ऽसतु गमिष्यामि साधयिष्यामि शॊभने
44
[मार्क]
तया विसृष्ट्टॊ निर्गम्य सवम एव भवनं ययौ
विनिन्दन स दविजॊ ऽऽतमानं कौशिकॊ नरसत्तम
1
[mārk]
kaś cid dvijātipravaro vedādhyāyī tapodhanaḥ
tapasvī dharmaśīlaś ca kauśiko nāma bhārata
2
sāṅgopaniṣadān vedān adhīte dvijasattamaḥ
sa vṛkṣamūle kasmiṃś cid vedān uccārayan sthita
ḥ
3
upariṣṭāc ca vṛkṣasya balākā saṃnyalīyata
tayā purīṣam utsṛṣṭaṃ brāhmaṇasya tadopari
4
tām avekṣya tataḥ kruddhaḥ samapadhyāyata dvijaḥ
bhṛṣaṃ krodhābhibhūtena balākā sā nirīkṣit
ā
5
apadhyātā ca vipreṇa nyapatad vasudhātale
balākāṃ patitāṃ dṛṣṭvā gatasattvām acetanām
kāruṇyād abhisaṃtaptaḥ paryaśocata tāṃ dvija
ḥ
6
akāryaṃ kṛtavān asmi raga dveṣabalāt kṛtaḥ
ity uktvā bahuśo vidvān grāmaṃ bhaikṣāya saṃśrita
ḥ
7
grāme śucīni pracaran kulāni bharatarṣabha
praviṣṭas tat kulaṃ yatra pūrvaṃ caritavāṃs tu sa
ḥ
8
dehīti yācamāno vai tiṣṭhety uktaḥ striyā tataḥ
śaucaṃ tu yāvat kurute bhājanasya kuṭumbin
ī
9
etasminn antare rājan kṣudhā saṃpīḍito bhṛṣam
bhartā praviṣṭaḥ sahasā tasyā bharatasattama
10
sā tu dṛṣṭvā patiṃ sādhvī brāhmaṇaṃ vyapahāya tam
pādyam ācamanīyaṃ ca dadau bhartre tathāsanam
11
prahvā paryacarac cāpi bhartāram asitekṣa
ṇā
hāreṇātha bhakṣaiś ca vākyaiḥ sumadhurais tath
ā
12
ucchiṣṭaṃ bhuñjate bhartuḥ sā tu nityaṃ yudhiṣṭhira
daivataṃ ca patiṃ mene bhartuś cittānusāri
ṇī
13
na karmaṇā na manasā nātyaśnān nāpi cāpibat
taṃ sarvabhāvopagatā patiśuśrūṣaṇe rat
ā
14
sādhv ācārā śucir dakṣā kuṭumbasya hitaiṣiṇī
bhartuś cāpi hitaṃ yat tat satataṃ sānuvartate
15
devatātithibhṛtyānāṃ śvaśrū śvaśurayos tathā
śuśrūṣaṇaparā nityaṃ satataṃ saṃyatendriy
ā
16
sā brāhmaṇaṃ datā dṛṣṭvā saṃsthitaṃ bhaikṣa kāṅkṣiṇam
kurvatī patiśuśr
ūṣāṃ
sasmārātha śubhekṣa
ṇā
17
vrīḍitā sābhavat sādhvī tadā bharatasattama
bhikṣām ādāya viprāya nirjagāma yaśasvin
ī
18
[brā]
kim idaṃ bhavati tvaṃ māṃ tiṣṭhety uktvā varāṅgane
uparodhaṃ kṛtavatī na visarjitavaty asi
19
[mārk]
brāhmaṇaṃ krodhasaṃtaptaṃ jvalantam iva tejasā
dṛṣṭvā sādhvī manuṣyendra sāntvapūrvaṃ vaco 'bravīt
20
kṣantum arhasi me vipra bhartā me daivataṃ mahat
sa cāpi kṣudhitaḥ śrāntaḥ prāptaḥ śuśrūṣito may
ā
21
[brā]
brāhmaṇā na garīyāṃso garīyāṃs te patiḥ kṛtaḥ
gṛhastha dharme vartantī brāhmaṇān avamanyase
22
indro 'py eṣāṃ praṇamate kiṃ punar mānuṣā bhuvi
avalipte na jānīṣe vṛddhānāṃ na śrutaṃ tvayā
brāhmaṇā hy agnisadṛṣā daheyuḥ pṛthivīm api
23
[strī]
nāvajānāmy ahaṃ viprān devais tulyān manasvinaḥ
aparādham imaṃ vipra kṣantum arhasi me 'nagha
24
jānāmi tejo vipr
āṇāṃ
mahābhāgyaṃ ca dhīmatām
apeyaḥ sāgaraḥ krodhāt kṛto hi lavaṇodaka
ḥ
25
tathaiva dīptatapasāṃ munīnāṃ bhāvitātmanām
yeṣāṃ krodhāgnir adyāpi daṇḍake nopaśāmyati
26
brahmaṇānāṃ paribhavād vatāpiś ca durātmavān
agastyam ṛṣim āsādya jīrṇaḥ krūro mahāsura
ḥ
27
prabhāvā bahavaś cāpi śrūyante brahmavādinam
krodhaḥ suvipulo brahman prasādaś ca mahātmanām
28
asmiṃs tv atikrame brahman kṣantum arhasi me 'nagha
patiśuśrūṣayā dharmo yaḥ sa me rocate dvija
29
daivateṣv api sarveṣu bhartā me daivataṃ param
aviśeṣeṇa tasyāhaṃ kuryāṃ dharmaṃ dvijottama
30
uśrūṣāyāḥ phalaṃ paśya patyur brāhmaṇa yādṛśam
balākā hi tvayā dagdhā roṣāt tad viditaṃ mama
31
krodhaḥ śatruḥ śarīrastho manuṣy
āṇāṃ
dvijottama
yaḥ krodhamohau tyajati taṃ devā brāhmaṇaṃ vidu
ḥ
32
yo vaded iha satyāni guruṃ saṃtoṣayeta ca
hiṃsitaś ca na hiṃseta taṃ devā brāhmaṇaṃ vidu
ḥ
33
jitendriyo dharmaparaḥ svādhyāyanirataḥ śuciḥ
kāmakrodhau vaśe yasya taṃ devā brāhmaṇaṃ vidu
ḥ
34
yasya cātmasamo loko dharmajñasya manasvinaḥ
sarvadharmeṣu ca ratas taṃ devā brāhmaṇaṃ vidu
ḥ
35
yo 'dhyāpayed adhīyīta yajed vā yājayīta vā
dadyād vāpi yathāśakti taṃ devā brāhmaṇaṃ vidu
ḥ
36
brahmacārī ca vedānyo adhīyīta dvijottamaḥ
svākhyāye cāpramatto vai taṃ devā brāhmaṇaṃ vidu
ḥ
37
yad brāhmaṇānāṃ kuśalaṃ tad eṣāṃ parikīryayet
satyaṃ tathā vyaharatāṃ nānṛte ramate mana
ḥ
38
dhanaṃ tu brāhmaṇasyāhuḥ svādhyāyaṃ damam ārjavam
indriy
āṇāṃ
nigrahaṃ ca śāśvataṃ dvijasattama
satyārjave dharmam āhuḥ paraṃ dharmavido jan
āḥ
39
durjñeyaḥ śāśvato dharmaḥ sa tu satye pratiṣṭhitaḥ
śrutipramāṇo dharmaḥ syād iti vṛddhānuśāsanam
40
bahudhā dṛśyate dharmaḥ sūkṣma eva dvijottama
bhavān api ca dharmajñaḥ svādhyāyanirataḥ śuciḥ
na tu tattvena bhagavan dharmān vetsīti me mati
ḥ
41
mātā pitṛbhyāṃ śuśrūṣuḥ satyavādī jitendriyaḥ
mithilāyāṃ vasan vyādhaḥ sa te dharmān pravakṣyati
tatra gacchasva bhadraṃ te yathākāmaṃ dvijottama
42
atyuktam api me sarvaṃ kṣantum arhasy anindita
striyo hy avadhyāḥ sarveṣāṃ ye dharmaviduṣo jan
āḥ
43
[brā]
prīto 'smi tava bhadraṃ te gataḥ krodhaś ca śobhane
upālambhas tvayā hy ukto mama niḥśreyasaṃ param
svasti te 'stu gamiṣyāmi sādhayiṣyāmi śobhane
44
[mārk]
tayā vis
ṛṣṭ
o nirgamya svam eva bhavanaṃ yayau
vinindan sa dvijo 'tmānaṃ kauśiko narasattama
jerusalem talmud babylonian talmud
|
jerusalem talmud babylonian talmud
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 197