Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 225
Book 3. Chapter 225
The Mahabharata In Sanskrit
Book 3
Chapter
225
1
[जनम]
एवं वने वर्तमाना नराग्र्याः; शीतॊष्णवातातप कर्शिताङ्गाः
सरस तद आसाद्य वनं च पुण्यं; ततः परं किम अकुर्वन्त पार्थाः
2
[वै]
सरस तद आसाद्य तु पाण्डुपुत्रा; जनं समुत्सृज्य विधाय चैषाम
वनानि रम्याण्य अथ पर्वतांश च; नदी परदेशांश च तदा विचेरुः
3
तथा वने तान वसतः परवीरान; सवाध्यायवन्तश च तपॊधनाश च
अभ्याययुर वेद विदः पुराणास; तान पूजयाम आसुर अथॊ नराग्र्याः
4
ततः कदा चित कुशलः कथासु; विप्रॊ ऽभयगच्छद भुवि कौरवेयान
स तैः समेत्याथ यदृच्छयैव; वैचित्रवीर्यं नृपम अभ्यगच्छत
5
अथॊपविष्टः परतिसत्कृतश च; वृद्धेन राज्ञा कुरुसत्तमेन
परचॊदितः सन कथयां बभूव; धर्मानिलेन्द्र परभवान यमौ च
6
कृशांश च वातातपकर्शिताङ्गान; दुःखस्य चॊग्रस्य मुखे परपन्नान
तां चाप्य अनाथाम इव वीर नाथां; कृष्णां परिक्लेश गुणेन युक्ताम
7
ततः कथां तस्य निशम्य राजा; वैचित्रवीर्यः कृपयाभितप्तः
वने सथितान पार्थिव पुत्रपौत्राञ; शरुत्वा तदा दुःखनदीं परपन्नान
8
परॊवाच दैत्याभिहतान्तर आत्मा; निःश्वासबास्पॊपहतः स पार्थान
वाचं कथं चित सथिरताम उपेत्य; तत सर्वम आत्मप्रभवं विचिन्त्य
9
कथं नु सत्यः शुचिर आर्य वृत्तॊ; जयेष्ठः सुतानां मम धर्मराजः
अजातशत्रुः पृथिवीतलस्थः; शेते पुरा राङ्कव कूटशायी
10
परबॊद्यते मागध सूत पूगैर; नित्यं सतुवद्भिः सवयम इन्द्रकल्पः
पतत्रिसंघैः स जघन्यरात्रे; परबॊध्यते नूनम इडा तलस्थः
11
कथं नु वातातपकर्शिताङ्गॊ; वृकॊदरः कॊपपरिप्लुताङ्गः
शेते पृथिव्याम अतथॊचिताङ्गः; कृष्णा समक्षं वसुधातलस्थः
12
तथार्जुनः सुकुमारॊ मनस्वी; वशे सथितॊ धर्मसुतस्य राज्ञः
विदूयमानैर इव सर्ग गात्रैर; धरुवं न शेते वसतीर अमर्षात
13
यमौ च कृष्णां च युधिष्ठिरं च; भीमं च दृष्ट्वा सुखविप्रयुक्तान
विनिःश्वसन सर्प इवॊग्रतेजा; धरुवं न शेते वसतीर अमर्षात
14
तथा यमौ चाप्य असुखौ सुखार्हौ; समृद्धरूपाव अमरौ दिवीव
परजागरस्थौ धरुवम अप्रशान्तौ; धर्मेण सत्येन च वार्यमाणौ
15
समीरणेनापि समॊ बलेन; समीरणस्यैव सुतॊ बलीयान
स धर्मपाशेन सितॊग्र तेजा; धरुवं विनिःश्वस्य सहत्य अमर्षम
16
स चापि भूमौ परिवर्तमानॊ; वधं सुतानां मम काङ्क्षमाणः
सत्येन धर्मेण च वार्यमाणः; कालं परतीक्षत्य अधिकॊ रणे ऽनयैः
17
अजातशत्रौ तु जिते निकृत्या; दुःशासनॊ यत परुषाण्य अवॊचत
तानि परविष्टानि वृकॊदराङ्गं; दहन्ति मर्माग्निर इवेन्धनानि
18
न पापकं धयास्यति धर्मपुत्रॊ; धनंजयश चाप्य अनुवर्तते तम
अरण्यवासेन विवर्धते तु; भीमस्य कॊपॊ ऽगनिर इवानलेन
19
स तेन कॊपेन विदीर्यमाणः; करं करेणाभिनिपीड्य वीरः
विनिःश्वसत्य उष्णम अतीव घॊरं; दहन्न इवेमान मम पुत्रपौत्रान
20
गाण्डीवधन्वा च वृकॊदरश च; संरम्भिणाव अन्तककालकल्पौ
न शेषयेतां युधि शत्रुसेनां; शरान किरन्ताव अशनिप्रकाशान
21
दुर्यॊधनः शकुनिः सूतपुत्रॊ; दुःशासनश चापि सुमन्दचेताः
मधु परपश्यन्ति न तु परपातं; वृकॊदरं चैव धनंजयं च
22
शुभाशुभं पुरुषः कर्मकृत्वा; परतीक्षते तस्य फलं सम कर्ता
स तेन युज्यत्य अवशः फलेन; मॊक्षः कथं सयात पुरुषस्य तस्मात
23
कषेत्रे सुकृष्टे हय उपिते च बीजे; देवे च वर्षत्य ऋतुकालयुक्तम
न सयात फलं तस्य कुतः परसिद्धिर; अन्यत्र दैवाद इति चिन्तयामि
24
कृतं मताक्षेण यथा न साधु साधु; परवृत्तेन च पाण्डवेन
मया च दुष्पुत्र वशानुगेन; यथा कुरूणाम अयम अन्तकालः
25
धरुवं परवास्यत्य असमीरितॊ ऽपि; धरुवं परजास्यत्य उत गर्भिणी या
धरुवं दिनादौ रजनी परणाशस; तथा कषपादौ च दिनप्रणाशः
26
करियेत कस्मान न परे च कुर्युर; वित्तं न दद्युः पुरुषाः कथं चित
पराप्यार्थ कालं च भवेद अनर्थः; कथं नु तत सयाद इति तत कुतः सयात
27
कथं न भिद्येत न च सरवेत; न च परसिच्येद इति रक्षितव्यम
अरक्ष्यमाणः शतधा विशीर्येद; धरुवं न नाशॊ ऽसति कृतस्य लॊके
28
गतॊ हय अरण्याद अपि शक्र लॊकं; धनंजयः पश्यत वीर्यम अस्य
अस्त्राणि दिव्यानि चतुर्विधानि; जञात्वा पुनर लॊकम इमं परपन्नः
29
सवर्गं हि गत्वा सशरीर एव; कॊ मानुषः पुनर आगन्तुम इच्छेत
अन्यत्र कालॊपहतान अनेकान; समीक्षमाणस तु कुरून मुमूर्षान
30
धनुर गराहश चार्जुनः सव्यसाची; धनुश च तद गाण्डिवं लॊकसारम
अस्त्राणि दिव्यानि च तानि तस्य; तरयस्य तेजॊ परसहेत कॊ नु
31
निशम्य तद वचनं पार्थिवस्य; दुर्यॊधनॊ रहिते सौबलश च
अबॊधयत कर्णम उपेत्य सर्वं; स चाप्य अहृष्टॊ ऽभवद अल्पचेताः
1
[janam]
evaṃ vane vartamānā narāgry
āḥ; ś
toṣṇavātātapa karśitāṅgāḥ
saras tad āsādya vanaṃ ca puṇyaṃ; tataḥ paraṃ kim akurvanta pārth
āḥ
2
[vai]
saras tad āsādya tu pāṇḍuputrā; janaṃ samutsṛjya vidhāya caiṣām
vanāni ramyāṇy atha parvatāṃś ca; nadī pradeśāṃś ca tadā viceru
ḥ
3
tathā vane tān vasataḥ pravīrān; svādhyāyavantaś ca tapodhanāś ca
abhyāyayur veda vidaḥ purāṇās; tān pūjayām āsur atho narāgry
āḥ
4
tataḥ kadā cit kuśalaḥ kathāsu; vipro 'bhyagacchad bhuvi kauraveyān
sa taiḥ sametyātha yadṛcchayaiva; vaicitravīryaṃ nṛpam abhyagacchat
5
athopaviṣṭaḥ pratisatkṛtaś ca; vṛddhena rājñā kurusattamena
pracoditaḥ san kathayāṃ babhūva; dharmānilendra prabhavān yamau ca
6
k
ṛśāṃś
ca vātātapakarśitāṅgān; duḥkhasya cograsya mukhe prapannān
tāṃ cāpy anāthām iva vīra nāthāṃ; k
ṛṣṇāṃ
parikleśa guṇena yuktām
7
tataḥ kathāṃ tasya niśamya rājā; vaicitravīryaḥ kṛpayābhitaptaḥ
vane sthitān pārthiva putrapautrāñ; śrutvā tadā duḥkhanadīṃ prapannān
8
provāca daityābhihatāntar ātmā; niḥśvāsabāspopahataḥ sa pārthān
vācaṃ kathaṃ cit sthiratām upetya; tat sarvam ātmaprabhavaṃ vicintya
9
kathaṃ nu satyaḥ śucir ārya vṛtto; jyeṣṭhaḥ sutānāṃ mama dharmarājaḥ
ajātaśatruḥ pṛthivītalasthaḥ; śete purā rāṅkava kūṭaśāy
ī
10
prabodyate māgadha sūta pūgair; nityaṃ stuvadbhiḥ svayam indrakalpaḥ
patatrisaṃghaiḥ sa jaghanyarātre; prabodhyate nūnam iḍā talastha
ḥ
11
kathaṃ nu vātātapakarśitāṅgo; vṛkodaraḥ kopapariplutāṅgaḥ
śete pṛthivyām atathocitāṅgaḥ; k
ṛṣṇā
samakṣaṃ vasudhātalastha
ḥ
12
tathārjunaḥ sukumāro manasvī; vaśe sthito dharmasutasya rājñaḥ
vidūyamānair iva sarga gātrair; dhruvaṃ na śete vasatīr amarṣāt
13
yamau ca k
ṛṣṇāṃ
ca yudhiṣṭhiraṃ ca; bhīmaṃ ca dṛṣṭvā sukhaviprayuktān
viniḥśvasan sarpa ivogratejā; dhruvaṃ na śete vasatīr amarṣāt
14
tathā yamau cāpy asukhau sukhārhau; samṛddharūpāv amarau divīva
prajāgarasthau dhruvam apraśāntau; dharmeṇa satyena ca vāryamāṇau
15
samīraṇenāpi samo balena; samīraṇasyaiva suto balīyān
sa dharmapāśena sitogra tejā; dhruvaṃ viniḥśvasya sahaty amarṣam
16
sa cāpi bhūmau parivartamāno; vadhaṃ sutānāṃ mama kāṅkṣamāṇaḥ
satyena dharmeṇa ca vāryamāṇaḥ; kālaṃ pratīkṣaty adhiko raṇe 'nyai
ḥ
17
ajātaśatrau tu jite nikṛtyā; duḥśāsano yat paruṣāṇy avocat
tāni praviṣṭāni vṛkodarāṅgaṃ; dahanti marmāgnir ivendhanāni
18
na pāpakaṃ dhyāsyati dharmaputro; dhanaṃjayaś cāpy anuvartate tam
araṇyavāsena vivardhate tu; bhīmasya kopo 'gnir ivānalena
19
sa tena kopena vidīryamāṇaḥ; karaṃ kareṇābhinipīḍya vīraḥ
viniḥśvasaty uṣṇam atīva ghoraṃ; dahann ivemān mama putrapautrān
20
gāṇḍīvadhanvā ca vṛkodaraś ca; saṃrambhiṇāv antakakālakalpau
na śeṣayetāṃ yudhi śatrusenāṃ; śarān kirantāv aśaniprakāśān
21
duryodhanaḥ śakuniḥ sūtaputro; duḥśāsanaś cāpi sumandacetāḥ
madhu prapaśyanti na tu prapātaṃ; vṛkodaraṃ caiva dhanaṃjayaṃ ca
22
ubhāśubhaṃ puruṣaḥ karmakṛtvā; pratīkṣate tasya phalaṃ sma kartā
sa tena yujyaty avaśaḥ phalena; mokṣaḥ kathaṃ syāt puruṣasya tasmāt
23
kṣetre sukṛṣṭe hy upite ca bīje; deve ca varṣaty ṛtukālayuktam
na syāt phalaṃ tasya kutaḥ prasiddhir; anyatra daivād iti cintayāmi
24
kṛtaṃ matākṣeṇa yathā na sādhu sādhu; pravṛttena ca pāṇḍavena
mayā ca duṣputra vaśānugena; yathā kurūṇām ayam antakāla
ḥ
25
dhruvaṃ pravāsyaty asamīrito 'pi; dhruvaṃ prajāsyaty uta garbhiṇī yā
dhruvaṃ dinādau rajanī praṇāśas; tathā kṣapādau ca dinapraṇāśa
ḥ
26
kriyeta kasmān na pare ca kuryur; vittaṃ na dadyuḥ puruṣāḥ kathaṃ cit
prāpyārtha kālaṃ ca bhaved anarthaḥ; kathaṃ nu tat syād iti tat kutaḥ syāt
27
kathaṃ na bhidyeta na ca sraveta; na ca prasicyed iti rakṣitavyam
arakṣyamāṇaḥ śatadhā viśīryed; dhruvaṃ na nāśo 'sti kṛtasya loke
28
gato hy araṇyād api śakra lokaṃ; dhanaṃjayaḥ paśyata vīryam asya
astrāṇi divyāni caturvidhāni; jñātvā punar lokam imaṃ prapanna
ḥ
29
svargaṃ hi gatvā saśarīra eva; ko mānuṣaḥ punar āgantum icchet
anyatra kālopahatān anekān; samīkṣamāṇas tu kurūn mumūrṣān
30
dhanur grāhaś cārjunaḥ savyasācī; dhanuś ca tad gāṇḍivaṃ lokasāram
astrāṇi divyāni ca tāni tasya; trayasya tejo prasaheta ko nu
31
niśamya tad vacanaṃ pārthivasya; duryodhano rahite saubalaś ca
abodhayat karṇam upetya sarvaṃ; sa cāpy ahṛṣṭo 'bhavad alpacetāḥ
hermes thrice greatest
|
hermes thrice greatest
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 3. Chapter 225