Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 4. Chapter 38
Book 4. Chapter 38
The Mahabharata In Sanskrit
Book 4
Chapter
38
1
[वै]
तां शमीम उपसंगम्य पार्थॊ वैराटिम अब्रवीत
सुकुमारं समाज्ञातं संग्रामे नातिकॊविदम
2
समादिष्टॊ मया कषिप्रं धनूंष्य अवहरॊत्तर
नेमानि हि तवदीयानि सॊढुं शक्यन्ति मे बलम
3
भारं वापि गुरुं हर्तुं कुञ्जरं वा परमर्दितुम
मम वा बाहुविक्षेपं शत्रून इह विजेष्यतः
4
तस्माद भूमिंजयारॊह शमीम एतां पलाशिनीम
अस्यां हि पाण्डुपुत्राणां धनूंषि निहितान्य उत
5
युथिष्ठिरस्य भीमस्य बीभत्षॊर यमयॊस तथा
धवजाः शराश च शूराणां दिव्यानि कवचानि च
6
अत्र चैतन महावीर्यं धनुः पार्थस्य गाण्डिवम
एकं शतसहस्रेण संमितं राष्ट्रवर्धनम
7
वयायामसहम अत्यर्थं तृणराजसमं महत
सर्वायुधमहामात्रं शत्रुसंबाध कारकम
8
सुवर्णविकृतं दिव्यं शलक्ष्णम आयतम अव्रणम
अलं भारं गुरुं वॊढुं दारुणं चारुदर्शनम
तादृशान्य एव सर्वाणि बलवन्ति दृढानि च
9
[उत्तर]
अस्मिन वृक्षे किलॊद्बद्धं शरीरम इति नः शरुतम
तद अहं राजपुत्रः सन सपृशेयं पाणिना कथम
10
नैवंविधं मया युक्तम आलब्धुं कषत्रयॊनिना
महता राजपुत्रेण मन्त्रयज्ञविदा सता
11
सपृष्टवन्तं शरीरं मां शववाहम इवाशुचिम
कथं वा वयवहार्यं वै कुर्वीथास तवं बृहन्नडे
12
[बृहन]
वयवहार्यश च राजेन्द्र शुचिश चैव भविष्यसि
धनूंष्य एतानि मां भैस तवं शरीरं नात्र विद्यते
13
दायादं मत्स्यराजस्य कुले जातं मनस्विनम
कथं तवा निन्दितं कर्म कारयेयं नृपात्मज
14
[वै]
एवम उक्तः स पार्थेन रथात परस्कन्द्य कुण्डली
आरुरॊह शमी वृक्षं वैराटिर अवशस तदा
15
तम अन्वशासच छत्रुघ्नॊ रथे तिष्ठन धनंजयः
परिवेष्टनम एतेषां कषिप्रं चैव वयपानुद
16
तथा संनहनान्य एषां परिमुच्य समन्ततः
अपश्यद गाण्डिवं तत्र चतुर्भिर अपरैः सह
17
तेषां विमुच्यमानानां धनुर आम अर्कवर्चसाम
विनिश्रेरुः परभा दिव्या गरहाणाम उदयेष्व इव
18
स तेषां रूपम आलॊक्य भॊगिनाम इव जृम्भताम
हृष्टरॊमा भयॊद्विग्नः कषणेन समपद्यत
19
संस्पृश्य तानि चापानि भानुमन्ति बृहन्ति च
वैराटिर अर्जुनं राजन्न इदं वचनम अब्रवीत
20
[उत्तर]
बिन्दवॊ जातरूपस्य शतं यस्मिन निपातिताः
सहस्रकॊटि सौवर्णाः कस्यैतद धनुर उत्तमम
21
वारणा यस्य सौवर्णाः पृष्ठे भासन्ति दंशिताः
सुपार्श्वं सुग्रहं चैव कस्यैतद धनुरुत्तमम
22
तपनीयस्य शुद्धस्य षष्टिर यस्येन्द्रगॊपकाः
पृष्ठे विभक्ताः शॊभन्ते कस्यैतद धनुर उत्तमम
23
सूर्या यत्र च सौवर्णास तरयॊ भासन्ति दंशिताः
तेजसा परज्वलन्तॊ हि कस्यैतद धनुर उत्तमम
24
शालभा यत्र सौवर्णास तपनीयविचित्रिताः
सुवर्णमणिचित्रं च कस्यैतद धनुर उत्तमम
25
इमे च कस्य नाराचाः सहस्रा लॊमवाहिनः
समन्तात कलधौताग्रा उपासंगे हिरण्मये
26
विपाठाः पृथवः कस्य गार्ध्रपत्राः शिलाशिताः
हारिद्रवर्णाः सुनसाः पीताः सर्वायसाः शराः
27
कस्यायम असितावापः पञ्च शार्दूललक्षणः
वराहकर्ण वयामिश्रः शरान धारयते दश
28
कस्येमे पृथवॊ दीर्घाः सर्वपारशवाः शराः
शतानिसप्त तिष्ठन्ति नाराचा रुधिराशनाः
29
कस्येमे शुकपत्राभैः पूर्वैर अर्धैः सुवाससः
उत्तरैर आयसैः पीतैर हेमपुङ्खैः शिलाशितैः
30
कस्यायं सायकॊ दीर्घः शिली पृष्ठः शिलीमुखः
वैयाघ्रकॊशे निहितॊ हेमचित्रत्सरुर महान
31
सुफलश चित्रकॊशश च किङ्किणी सायकॊ महान
कस्य हेमत्सरुर दिव्यः खड्गः परमनिर्व्रणः
32
कस्यायं विमलः खड्गॊ गव्ये कॊशे समर्पितः
हेमत्सरुर अनाधृष्यॊ नैषध्यॊ भारसाधनः
33
कस्य पाञ्च नखे कॊशे सायकॊ हेमविग्रहः
परमाण रूपसंपन्नः पीत आकाशसंनिभः
34
कस्य हेममये कॊशे सुतप्ते पावकप्रभे
निस्त्रिंशॊ ऽयं गुरुः पीतः सैक्यः परमनिर्व्रणः
35
निर्दिशस्व यथातत्त्वं मया पृष्टा बृहन्नडे
विस्मयॊ मे परॊ जातॊ दृष्ट्वा सर्वम इदं महत
36
[बृहन]
यन मां पूर्वम इहापृच्छः शत्रुसेनानिबर्हणम
गाण्डीवम एतत पार्थस्य लॊकेषु विदितं धनुः
37
सर्वायुधमहामात्रं शातकुम्भपरिष्कृतम
एतत तद अर्जुनस्यासीद गाण्डीवं परमायुधम
38
यत तच छतसहस्रेण संमितं राष्ट्रवर्धनम
येन देवान मनुष्यांश च पार्थॊ विषहते मृधे
39
देवदानवगन्धर्वैः पूजितं शाश्वतीः समाः
एतद वर्षसहस्रं तु बरह्मा पूर्वम अधारयत
40
ततॊ ऽनन्तरम एवाथ परजापतिर अधारयत
तरीणि पञ्चशतं चैव शक्रॊ ऽशीति च पञ्च च
41
सॊमः पञ्चशतं राजा तथैव वरुणः शतम
पार्थः पञ्च च षष्टिं च वर्षाणि शवेतवाहनः
42
महावीर्यं महद दिव्यम एतत तद धनुर उत्तमम
पूजितं सुरमर्त्येषु बिभर्ति परमं वपुः
43
सुपार्श्वं भीमसेनस्य जातरूपग्रहं धनुः
येन पार्थॊ ऽजयत कृत्स्नां दिशं पराचीं परंतपः
44
इन्द्रगॊपक चित्रं च यद एतच चारु विग्रहम
राज्ञॊ युधिष्ठिरस्यैतद वैराते धनुर उत्तमम
45
सूर्या यस्मिंस तु सौवर्णाः परभासन्ते परभासिनः
तेजसा परज्वलन्तॊ वै नकुलस्यैतद आयुधम
46
शलभा यत्र सौवर्णास तपनीयविचित्रिताः
एतन माद्री सुतस्यापि सहदेवस्य कार्मुकम
47
ये तव इमे कषुर संकाशाः सहस्रा लॊमवाहिनः
एतार्जुनस्य वैराते शराः सर्पविषॊपमाः
48
एते जवलन्तः संग्रामे तेजसा शीघ्रगामिनः
भवन्ति वीरस्याक्षय्या वयूहतः समरे रिपून
49
ये चेमे पृथवॊ दीर्घाश चन्द्र बिम्बार्ध दर्शनाः
एते भीमस्य निशिता रिपुक्षयकराः शराः
50
हारिद्र वर्णा ये तव एते हेमपुङ्खाः शिलाशिताः
नकुलस्य कलापॊ ऽयं पञ्च शार्दूललक्षणः
51
येनासौ वयजयत कृत्स्नां परतीचीं दिशम आहवे
कलापॊ हय एष तस्यासीन माद्रीपुत्रस्य धीमतः
52
ये तव इमे भास्कराकाराः सर्वपारशवाः शराः
एते चित्राः करियॊपेताः सहदेवस्य धीमतः
53
ये तव इमे निशिताः पीताः पृथवॊ दीर्घवाससः
हेमपुङ्खास तरिपर्वाणॊ राज्ञ एते महाशराः
54
यस तवायं सायकॊ दीर्घः शिली पृष्टः शिलीमुखः
अर्जुनस्यैष संग्रामे गुरुभारसहॊ दृढः
55
वैयाघ्रकॊशस तु महान भीमसेनस्य सायकः
गुरुभारसहॊ विद्यः शात्रवाणां भयंकरः
56
सुफलश चित्रकॊशश च हेमत्सरुर अनुत्तमः
निस्त्रिंशः कौरवस्यैष धर्मराजस्य धीमतः
57
यस तु पाञ्च नखे कॊशे निहितश चित्रसेवने
नलुकस्यैष निस्त्रिंशॊ गुरुभारसहॊ दृढः
58
यस तव अयं विमलः खड्गॊ गव्ये कॊशे समर्पितः
सहदेवस्य विद्ध्य एनं सर्वभार सहं दृढम
1
[vai]
tāṃ śamīm upasaṃgamya pārtho vairāṭim abravīt
sukumāraṃ samājñātaṃ saṃgrāme nātikovidam
2
samādiṣṭo mayā kṣipraṃ dhanūṃṣy avaharottara
nemāni hi tvadīyāni soḍhuṃ śakyanti me balam
3
bhāraṃ vāpi guruṃ hartuṃ kuñjaraṃ vā pramarditum
mama vā bāhuvikṣepaṃ śatrūn iha vijeṣyata
ḥ
4
tasmād bhūmiṃjayāroha śamīm etāṃ palāśinīm
asyāṃ hi pāṇḍuputr
āṇāṃ
dhanūṃṣi nihitāny uta
5
yuthiṣṭhirasya bhīmasya bībhatṣor yamayos tathā
dhvajāḥ śarāś ca śūr
āṇāṃ
divyāni kavacāni ca
6
atra caitan mahāvīryaṃ dhanuḥ pārthasya gāṇḍivam
ekaṃ śatasahasreṇa saṃmitaṃ rāṣṭravardhanam
7
vyāyāmasaham atyarthaṃ tṛṇarājasamaṃ mahat
sarvāyudhamahāmātraṃ śatrusaṃbādha kārakam
8
suvarṇavikṛtaṃ divyaṃ ślakṣṇam āyatam avraṇam
alaṃ bhāraṃ guruṃ voḍhuṃ dāruṇaṃ cārudarśanam
tādṛśāny eva sarvāṇi balavanti dṛḍhāni ca
9
[uttara]
asmin vṛkṣe kilodbaddhaṃ śarīram iti naḥ śrutam
tad ahaṃ rājaputraḥ san spṛśeyaṃ pāṇinā katham
10
naivaṃvidhaṃ mayā yuktam ālabdhuṃ kṣatrayoninā
mahatā rājaputreṇa mantrayajñavidā sat
ā
11
spṛṣṭavantaṃ śarīraṃ māṃ śavavāham ivāśucim
kathaṃ vā vyavahāryaṃ vai kurvīthās tvaṃ bṛhannaḍe
12
[bṛhan]
vyavahāryaś ca rājendra śuciś caiva bhaviṣyasi
dhanūṃṣy etāni māṃ bhais tvaṃ śarīraṃ nātra vidyate
13
dāyādaṃ matsyarājasya kule jātaṃ manasvinam
kathaṃ tvā ninditaṃ karma kārayeyaṃ nṛpātmaja
14
[vai]
evam uktaḥ sa pārthena rathāt praskandya kuṇḍalī
āruroha śamī vṛkṣaṃ vairāṭir avaśas tad
ā
15
tam anvaśāsac chatrughno rathe tiṣṭhan dhanaṃjayaḥ
pariveṣṭanam eteṣāṃ kṣipraṃ caiva vyapānuda
16
tathā saṃnahanāny eṣāṃ parimucya samantataḥ
apaśyad gāṇḍivaṃ tatra caturbhir aparaiḥ saha
17
teṣāṃ vimucyamānānāṃ dhanur ām arkavarcasām
viniśreruḥ prabhā divyā grahāṇām udayeṣv iva
18
sa teṣāṃ rūpam ālokya bhoginām iva jṛmbhatām
hṛṣṭaromā bhayodvignaḥ kṣaṇena samapadyata
19
saṃspṛśya tāni cāpāni bhānumanti bṛhanti ca
vairāṭir arjunaṃ rājann idaṃ vacanam abravīt
20
[uttara]
bindavo jātarūpasya śataṃ yasmin nipātitāḥ
sahasrakoṭi sauvarṇāḥ kasyaitad dhanur uttamam
21
vāraṇā yasya sauvarṇāḥ pṛṣṭhe bhāsanti daṃśitāḥ
supārśvaṃ sugrahaṃ caiva kasyaitad dhanuruttamam
22
tapanīyasya śuddhasya ṣaṣṭir yasyendragopakāḥ
pṛṣṭhe vibhaktāḥ śobhante kasyaitad dhanur uttamam
23
sūryā yatra ca sauvarṇās trayo bhāsanti daṃśitāḥ
tejasā prajvalanto hi kasyaitad dhanur uttamam
24
ś
labhā yatra sauvarṇās tapanīyavicitritāḥ
suvarṇamaṇicitraṃ ca kasyaitad dhanur uttamam
25
ime ca kasya nārācāḥ sahasrā lomavāhinaḥ
samantāt kaladhautāgrā upāsaṃge hiraṇmaye
26
vipāṭhāḥ pṛthavaḥ kasya gārdhrapatrāḥ śilāśitāḥ
hāridravarṇāḥ sunasāḥ pītāḥ sarvāyasāḥ śar
āḥ
27
kasyāyam asitāvāpaḥ pañca śārdūlalakṣaṇaḥ
varāhakarṇa vyāmiśraḥ śarān dhārayate daśa
28
kasyeme pṛthavo dīrghāḥ sarvapāraśavāḥ śar
āḥ
atānisapta tiṣṭhanti nārācā rudhirāśan
āḥ
29
kasyeme śukapatrābhaiḥ pūrvair ardhaiḥ suvāsasaḥ
uttarair āyasaiḥ pītair hemapuṅkhaiḥ śilāśitai
ḥ
30
kasyāyaṃ sāyako dīrghaḥ śilī pṛṣṭhaḥ śilīmukhaḥ
vaiyāghrakośe nihito hemacitratsarur mahān
31
suphalaś citrakośaś ca kiṅkiṇī sāyako mahān
kasya hematsarur divyaḥ khaḍgaḥ paramanirvraṇa
ḥ
32
kasyāyaṃ vimalaḥ khaḍgo gavye kośe samarpitaḥ
hematsarur anādhṛṣyo naiṣadhyo bhārasādhana
ḥ
33
kasya pāñca nakhe kośe sāyako hemavigrahaḥ
pramāṇa rūpasaṃpannaḥ pīta ākāśasaṃnibha
ḥ
34
kasya hemamaye kośe sutapte pāvakaprabhe
nistriṃśo 'yaṃ guruḥ pītaḥ saikyaḥ paramanirvraṇa
ḥ
35
nirdiśasva yathātattvaṃ mayā p
ṛṣṭā
bṛhannaḍe
vismayo me paro jāto dṛṣṭvā sarvam idaṃ mahat
36
[bṛhan]
yan māṃ pūrvam ihāpṛcchaḥ śatrusenānibarhaṇam
gāṇḍīvam etat pārthasya lokeṣu viditaṃ dhanu
ḥ
37
sarvāyudhamahāmātraṃ śātakumbhapariṣkṛtam
etat tad arjunasyāsīd gāṇḍīvaṃ paramāyudham
38
yat tac chatasahasreṇa saṃmitaṃ rāṣṭravardhanam
yena devān manuṣyāṃś ca pārtho viṣahate mṛdhe
39
devadānavagandharvaiḥ pūjitaṃ śāśvatīḥ samāḥ
etad varṣasahasraṃ tu brahmā pūrvam adhārayat
40
tato 'nantaram evātha prajāpatir adhārayat
trīṇi pañcaśataṃ caiva śakro 'śīti ca pañca ca
41
somaḥ pañcaśataṃ rājā tathaiva varuṇaḥ śatam
pārthaḥ pañca ca ṣaṣṭiṃ ca varṣāṇi śvetavāhana
ḥ
42
mahāvīryaṃ mahad divyam etat tad dhanur uttamam
pūjitaṃ suramartyeṣu bibharti paramaṃ vapu
ḥ
43
supārśvaṃ bhīmasenasya jātarūpagrahaṃ dhanuḥ
yena pārtho 'jayat kṛtsnāṃ diśaṃ prācīṃ paraṃtapa
ḥ
44
indragopaka citraṃ ca yad etac cāru vigraham
rājño yudhiṣṭhirasyaitad vairāte dhanur uttamam
45
sūryā yasmiṃs tu sauvarṇāḥ prabhāsante prabhāsinaḥ
tejasā prajvalanto vai nakulasyaitad āyudham
46
alabhā yatra sauvarṇās tapanīyavicitritāḥ
etan mādrī sutasyāpi sahadevasya kārmukam
47
ye tv ime kṣura saṃkāśāḥ sahasrā lomavāhinaḥ
etārjunasya vairāte śarāḥ sarpaviṣopam
āḥ
48
ete jvalantaḥ saṃgrāme tejasā śīghragāminaḥ
bhavanti vīrasyākṣayyā vyūhataḥ samare ripūn
49
ye ceme pṛthavo dīrghāś candra bimbārdha darśanāḥ
ete bhīmasya niśitā ripukṣayakarāḥ śar
āḥ
50
hāridra varṇā ye tv ete hemapuṅkhāḥ śilāśitāḥ
nakulasya kalāpo 'yaṃ pañca śārdūlalakṣaṇa
ḥ
51
yenāsau vyajayat kṛtsnāṃ pratīcīṃ diśam āhave
kalāpo hy eṣa tasyāsīn mādrīputrasya dhīmata
ḥ
52
ye tv ime bhāskarākārāḥ sarvapāraśavāḥ śarāḥ
ete citrāḥ kriyopetāḥ sahadevasya dhīmata
ḥ
53
ye tv ime niśitāḥ pītāḥ pṛthavo dīrghavāsasaḥ
hemapuṅkhās triparvāṇo rājña ete mahāśar
āḥ
54
yas tvāyaṃ sāyako dīrghaḥ śilī pṛṣṭaḥ śilīmukhaḥ
arjunasyaiṣa saṃgrāme gurubhārasaho dṛḍha
ḥ
55
vaiyāghrakośas tu mahān bhīmasenasya sāyakaḥ
gurubhārasaho vidyaḥ śātrav
āṇāṃ
bhayaṃkara
ḥ
56
suphalaś citrakośaś ca hematsarur anuttamaḥ
nistriṃśaḥ kauravasyaiṣa dharmarājasya dhīmata
ḥ
57
yas tu pāñca nakhe kośe nihitaś citrasevane
nalukasyaiṣa nistriṃśo gurubhārasaho dṛḍha
ḥ
58
yas tv ayaṃ vimalaḥ khaḍgo gavye kośe samarpitaḥ
sahadevasya viddhy enaṃ sarvabhāra sahaṃ dṛḍham
cahokia indians religious practice
|
la posta band of diegueno mission indian
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 4. Chapter 38