Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 5. Chapter 26
Book 5. Chapter 26
The Mahabharata In Sanskrit
Book 5
Chapter
26
1
[य]
कां नु वाचं संजय मे शृणॊषि; युद्धैषिणीं येन युद्धाद बिभेषि
अयुद्धं वै तात युद्धाद गरीयः; कस तल लब्ध्वा जातु युध्येत सूत
2
अकुर्वतश चेत पुरुषस्य संजय; सिध्येत संकल्पॊ मनसा यं यम इच्छेत
न कर्म कुर्याद विदितं ममैतद; अन्यत्र युद्धाद बहु यल लघीयः
3
कुतॊ युद्धं जातु नरः परजानन; कॊ दैवशप्तॊ ऽभिवृणीत युद्धम
सुखैषिणः कर्म कुर्वन्ति पार्था; धर्माद अहीनं यच च लॊकस्य पथ्यम
4
कर्मॊदयं सुखम आशंसमानः; कृच्छ्रॊपायं तत्त्वतः कर्म दुःखम
सुखप्रेप्सुर विजिघांसुश च दुःखं; येन्द्रियाणां परीतिवशानुगामी
कामाभिध्या सवशरीरं दुनॊति; यया परयुक्तॊ ऽनुकरॊति दुःखम
5
यथेध्यमानस्य समिद्ध तेजसॊ; भूयॊ बलं वर्धते पावकस्य
कामार्थलाभेन तथैव भूयॊ; न तृप्यते सर्विषेवाग्निर इद्धः
संपश्येमं भॊगचयं महान्तं; सहास्माभिर धृतराष्ट्रस्य राज्ञः
6
नाश्रेयसाम ईश्वरॊ विग्रहाणां; नाश्रेयसां गीतशब्दं शृणॊति
नाश्रेयसः सेवते माल्यगन्धान; न चाप्य अश्रेयांस्य अनुलेपनानि
7
नाश्रेयसः परावरान अध्यवस्ते; कथं तव अस्मान संप्रणुदेत कुरुभ्यः
अत्रैव च सयाद अवधूय एष; कामः शरीरे हृदयं दुनॊति
8
सवयं राजा विषमस्थः परेषु; सामस्थ्यम अन्विच्छति तन न साधु
यथात्मनः पश्यति वृत्तम एव; तथा परेषाम अपि सॊ ऽभयुपैति
9
आसन्नम अग्निं तु निदाघकाले; गम्भीरकक्षे गहने विसृज्य
यथा वृद्धं वायुवशेन शॊचेत; कषेमं मुमुक्षुः शिशिर वयपाये
10
पराप्तैश्वर्यॊ धृतराष्ट्रॊ ऽदय राजा; लालप्यते संजय कस्य हेतॊः
परगृह्य दुर्बुद्धिम अनार्जवे रतं; पुत्रं मन्दं मूढम अमन्त्रिणं तु
11
अनाप्तः सन्न आप्ततमस्य वाचं; सुयॊधनॊ विदुरस्यावमन्य
सुतस्य राजा धृतराष्ट्रः परियैषी; संबुध्यमानॊ विशते ऽधर्मम एव
12
मेधाविनं हय अर्थकामं कुरूणां; बहुश्रुतं वाग्मिनं शीलवन्तम
सूत राजा धृतराष्ट्रः कुरुभ्यॊ; न सॊ ऽसमरद विदुरं पुत्रकाम्यात
13
मानघ्नस्य आत्मकामस्य चेर्ष्यॊः; संरम्भिणश चार्थधर्मातिगस्य
दुर्भाषिणॊ मन्युवशानुगस्य; कामात्मनॊ दुर्हृदॊ भावनस्य
14
अनेयस्याश्रेयसॊ दीर्घमन्यॊर; मित्र दरुहः संजय पापबुद्धेः
सुतस्य राजा धृतराष्ट्रः परियैषी; परपश्यमानः परजहाद धर्मकामौ
15
तदैव मे संजय दीव्यतॊ ऽभून; नॊ चेत कुरून आगतः सयाद अभावः
काव्यां वाचं विरुदॊ भाषमाणॊ; न विन्दते धृतराष्ट्रात परशंसाम
16
कषत्तुर यदा अन्ववर्तन्त बुद्धिं; कृच्छ्रं कुरून न तदाभ्याजगाम
यावत परज्ञाम अन्ववर्तन्त तस्य; तावत तेषां राष्ट्रवृद्धिर बभूव
17
तदर्थलुब्धस्य निबॊध मे ऽदय; ये मन्त्रिणॊ धार्तराष्ट्रस्य सूत
दुःशासनः शकुनिः सूतपुत्रॊ; गावल्गणे पश्य संमॊहम अस्य
18
सॊ ऽहं न पश्यामि परीक्षमाणः; कथं सवस्ति सयात कुरुसृञ्जयानाम
आत्तैश्वर्यॊ धृतराष्ट्रः परेभ्यः; परव्राजिते विदुरे दीर्घदृष्टौ
19
आशंसते वै धृतराष्ट्रः सपुत्रॊ; महाराज्यम असपत्नं पृथिव्याम
तस्मिञ शमः केवलं नॊपलभ्यॊ; अत्यासन्नं मद्गतं मन्यते ऽरथम
20
यत तत कर्णॊ मन्यते पारणीयं; युद्धे गृहीतायुधम अर्जुनेन
आसंश च युद्धानि पुरा महान्ति; कथं कर्णॊ नाभवद दवीप एषाम
21
कर्णश च जानाति सुयॊधनश च; दरॊणश च जानाति पितामहश च
अन्ये च ये कुरवस तत्र सन्ति; यथार्जुनान नास्त्य अपरॊ धनुर्धरः
22
जानन्त्य एते कुरवः सर्व एव; ये चाप्य अन्ये भूमिपालाः समेताः
दुर्यॊधनं चापराधे चरन्तम; अरिंदमे फल्गुने ऽविद्यमाने
23
तेनार्थ बद्धं मन्यते धार्तराष्ट्रः; शक्यं हर्तुं पाण्डवानां ममत्वम
किरीटिना तालमात्रायुधेन; तद वेदिना संयुगं तत्र गत्वा
24
गाण्डीवविस्फारित शब्दम आजाव; अशृण्वाना घार्तराष्ट्रा धरियन्ते
करुद्धस्य चेद भीमसेनस्य वेगात; सुयॊधनॊ मन्यते सिद्धम अर्थम
25
इन्द्रॊ ऽपय एतन नॊत्सहेत तात हर्तुम; ऐश्वर्यं नॊ जीवति भीमसेने
धनंजये नकुले चैव सूत; तथा वीरे सहदेवे मदीये
26
स चेद एतां परतिपद्येत बुद्धिं; वृद्धॊ राजा सह पुत्रेण सूत
एवं रणे पाण्डव कॊपदग्धा; न नश्येयुः संजय धार्तराष्ट्राः
27
जानासि तवं कलेशम अस्मासु वृत्तं; तवां पूजयन संजयाहं कषमेयम
यच चास्माकं कौरवैर भूतपूर्वं; या नॊ वृत्तिर धार्तराष्ट्रे तदासीत
28
अद्यापि तत तत्र तथैव वर्ततां; शान्तिं गमिष्यामि यथा तवम आत्थ
इन्द्रप्रस्थे भवतु ममैव राज्यं; सुयॊधनॊ यच्छतु भारताग्र्यः
1
[y]
kāṃ nu vācaṃ saṃjaya me śṛṇoṣi; yuddhaiṣiṇīṃ yena yuddhād bibheṣi
ayuddhaṃ vai tāta yuddhād garīyaḥ; kas tal labdhvā jātu yudhyeta sūta
2
akurvataś cet puruṣasya saṃjaya; sidhyet saṃkalpo manasā yaṃ yam icchet
na karma kuryād viditaṃ mamaitad; anyatra yuddhād bahu yal laghīya
ḥ
3
kuto yuddhaṃ jātu naraḥ prajānan; ko daivaśapto 'bhivṛṇīta yuddham
sukhaiṣiṇaḥ karma kurvanti pārthā; dharmād ahīnaṃ yac ca lokasya pathyam
4
karmodayaṃ sukham āśaṃsamānaḥ; kṛcchropāyaṃ tattvataḥ karma duḥkham
sukhaprepsur vijighāṃsuś ca duḥkhaṃ; yendriy
āṇāṃ
prītivaśānugāmī
kāmābhidhyā svaśarīraṃ dunoti; yayā prayukto 'nukaroti duḥkham
5
yathedhyamānasya samiddha tejaso; bhūyo balaṃ vardhate pāvakasya
kāmārthalābhena tathaiva bhūyo; na tṛpyate sarviṣevāgnir iddhaḥ
saṃpaśyemaṃ bhogacayaṃ mahāntaṃ; sahāsmābhir dhṛtarāṣṭrasya rājña
ḥ
6
nāśreyasām īśvaro vigrah
āṇāṃ;
nāśreyasāṃ gītaśabda
ṃ śṛ
oti
nāśreyasaḥ sevate mālyagandhān; na cāpy aśreyāṃsy anulepanāni
7
nāśreyasaḥ prāvarān adhyavaste; kathaṃ tv asmān saṃpraṇudet kurubhyaḥ
atraiva ca syād avadhūya eṣa; kāmaḥ śarīre hṛdayaṃ dunoti
8
svayaṃ rājā viṣamasthaḥ pareṣu; sāmasthyam anvicchati tan na sādhu
yathātmanaḥ paśyati vṛttam eva; tathā pareṣām api so 'bhyupaiti
9
sannam agniṃ tu nidāghakāle; gambhīrakakṣe gahane visṛjya
yathā vṛddhaṃ vāyuvaśena śocet; kṣemaṃ mumukṣuḥ śiśira vyapāye
10
prāptaiśvaryo dhṛtarāṣṭro 'dya rājā; lālapyate saṃjaya kasya hetoḥ
pragṛhya durbuddhim anārjave rataṃ; putraṃ mandaṃ mūḍham amantriṇaṃ tu
11
anāptaḥ sann āptatamasya vācaṃ; suyodhano vidurasyāvamanya
sutasya rājā dhṛtarāṣṭraḥ priyaiṣī; saṃbudhyamāno viśate 'dharmam eva
12
medhāvinaṃ hy arthakāmaṃ kur
ūṇāṃ;
bahuśrutaṃ vāgminaṃ śīlavantam
sūta rājā dhṛtarāṣṭraḥ kurubhyo; na so 'smarad viduraṃ putrakāmyāt
13
mānaghnasya ātmakāmasya cerṣyoḥ; saṃrambhiṇaś cārthadharmātigasya
durbhāṣiṇo manyuvaśānugasya; kāmātmano durhṛdo bhāvanasya
14
aneyasyāśreyaso dīrghamanyor; mitra druhaḥ saṃjaya pāpabuddheḥ
sutasya rājā dhṛtarāṣṭraḥ priyaiṣī; prapaśyamānaḥ prajahād dharmakāmau
15
tadaiva me saṃjaya dīvyato 'bhūn; no cet kurūn āgataḥ syād abhāvaḥ
kāvyāṃ vācaṃ virudo bhāṣamāṇo; na vindate dhṛtarāṣṭrāt praśaṃsām
16
kṣattur yadā anvavartanta buddhiṃ; kṛcchraṃ kurūn na tadābhyājagāma
yāvat prajñām anvavartanta tasya; tāvat teṣāṃ rāṣṭravṛddhir babhūva
17
tadarthalubdhasya nibodha me 'dya; ye mantriṇo dhārtarāṣṭrasya sūta
duḥśāsanaḥ śakuniḥ sūtaputro; gāvalgaṇe paśya saṃmoham asya
18
so 'haṃ na paśyāmi parīkṣamāṇaḥ; kathaṃ svasti syāt kurusṛñjayānām
āttaiśvaryo dhṛtarāṣṭraḥ parebhyaḥ; pravrājite vidure dīrghadṛṣṭau
19
ā
aṃsate vai dhṛtarāṣṭraḥ saputro; mahārājyam asapatnaṃ pṛthivyām
tasmiñ śamaḥ kevalaṃ nopalabhyo; atyāsannaṃ madgataṃ manyate 'rtham
20
yat tat karṇo manyate pāraṇīyaṃ; yuddhe gṛhītāyudham arjunena
āsaṃś ca yuddhāni purā mahānti; kathaṃ karṇo nābhavad dvīpa eṣām
21
karṇaś ca jānāti suyodhanaś ca; droṇaś ca jānāti pitāmahaś ca
anye ca ye kuravas tatra santi; yathārjunān nāsty aparo dhanurdhara
ḥ
22
jānanty ete kuravaḥ sarva eva; ye cāpy anye bhūmipālāḥ sametāḥ
duryodhanaṃ cāparādhe carantam; ariṃdame phalgune 'vidyamāne
23
tenārtha baddhaṃ manyate dhārtarāṣṭraḥ; śakyaṃ hartuṃ pāṇḍavānāṃ mamatvam
kirīṭinā tālamātrāyudhena; tad vedinā saṃyugaṃ tatra gatv
ā
24
gāṇḍīvavisphārita śabdam ājāv; aśṛṇvānā ghārtarāṣṭrā dhriyante
kruddhasya ced bhīmasenasya vegāt; suyodhano manyate siddham artham
25
indro 'py etan notsahet tāta hartum; aiśvaryaṃ no jīvati bhīmasene
dhanaṃjaye nakule caiva sūta; tathā vīre sahadeve madīye
26
sa ced etāṃ pratipadyeta buddhiṃ; vṛddho rājā saha putreṇa sūta
evaṃ raṇe pāṇḍava kopadagdhā; na naśyeyuḥ saṃjaya dhārtarāṣṭr
āḥ
27
jānāsi tvaṃ kleśam asmāsu vṛttaṃ; tvāṃ pūjayan saṃjayāhaṃ kṣameyam
yac cāsmākaṃ kauravair bhūtapūrvaṃ; yā no vṛttir dhārtarāṣṭre tadāsīt
28
adyāpi tat tatra tathaiva vartat
āṃ; ś
ntiṃ gamiṣyāmi yathā tvam āttha
indraprasthe bhavatu mamaiva rājyaṃ; suyodhano yacchatu bhāratāgryaḥ
babylonian talmud
|
talmud babylonian
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 5. Chapter 26