Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 7. Chapter 135
Book 7. Chapter 135
The Mahabharata In Sanskrit
Book 7
Chapter
135
1
[स]
दुर्यॊधनेनैवम उक्तॊ दरौणिर आहवदुर्मदः
परत्युवाच महाबाहॊ यथा वदसि कौरव
2
परिया हि पाण्डवा नित्यं मम चापि पितुश च मे
तथैवावां परियौ तेषां न तु युद्धे कुरूद्वह
शक्तितस तात युध्यामस तयक्त्वा पराणान अभीतवत
3
अहं कर्णश च शल्यश च कृपॊ हार्दिक्य एव च
निमेषात पाण्डवीं सेनां कषपयेम नृपॊत्तम
4
ते चापि कौरवीं सेनां निमेषार्धात कुरूद्वह
कषपयेयुर महाबाहॊ न सयाम यदि संयुगे
5
युध्यतां पाण्डवाञ शक्त्या तेषां चास्मान युयुत्सताम
तेजस तु तेज आसाद्य परशमं याति भारत
6
अशक्या तरसा जेतुं पाण्डवानाम अनीकिनी
जीवत्सु पाण्डुपुत्रेषु तद धि सत्यं बरवीमि ते
7
आत्मार्थं युध्यमानास ते समर्थाः पाण्डुनन्दनाः
किमर्थं तव सैन्यानि न हनिष्यन्ति भारत
8
तवं हि लुब्धतमॊ राजन निकृतिज्ञश च कौरव
सरातिशङ्की मानी च ततॊ ऽसमान अतिशङ्कसे
9
अहं तु यत्नम आस्थाय तवदर्थे तयक्तजीवितः
एष गच्छामि संग्रामं तवत्कृते कुरुनन्दन
10
यॊत्स्ये ऽहं शत्रुभिः सार्धं जेष्यामि च वरान वरान
पाञ्चालैः सह यॊत्स्यामि सॊमकैः केकयैस तथा
पाण्डवेयैश च संग्रामे तवत्प्रियार्थम अरिंदम
11
अद्य मद्बाणनिर्दग्धाः पाञ्चालाः सॊमकास तथा
सिंहेनेवार्दिता गावॊ विद्रविष्यन्ति सर्वतः
12
अद्य धर्मसुतॊ राजा दृष्ट्वा मम पराक्रमम
अश्वत्थामम अयं लॊकं मंस्यते सह सॊमकैः
13
आगमिष्यति निर्वेदं धर्मपुत्रॊ युधिष्ठिरः
दृष्ट्वा विनिहतान संख्ये पाञ्चालान सॊमकैः सह
14
ये मां युद्धे ऽभियॊत्स्यन्ति तान हनिष्यामि भारत
न हि ते वीर मुच्येरन मद्बाह्वन्तरम आगताः
15
एवम उक्त्वा महाबाहुः पुत्रं दुर्यॊधनं तव
अभ्यवर्तत युद्धाय दरावयन सर्वधन्विनः
चिकीर्षुस तव पुत्राणां परियं पराणभृतां वरः
16
ततॊ ऽबरवीत स कैकेयान पाञ्चालान गौतमी सुतः
परहरध्वम इतः सर्वे मम गात्रे महारथाः
सथिरी भूताश च युध्यध्वं दर्शयन्तॊ ऽसत्रलाघवम
17
एवम उक्तास तु ते सर्वे शस्त्रवृष्टिम अपातयन
दरौणिं परति महाराज जलं जलधरा इव
18
तान निहत्य शरान दरौणिर दशवीरान अपॊथयत
परमुखे पाण्डुपुत्राणां धृष्टद्युम्नस्य चाभिभॊ
19
ते हन्यमानाः समरे पाञ्चालाः सृञ्जयास तथा
परित्यज्य रणे दरौणिं वयद्रवन्त दिशॊ दश
20
तान दृष्ट्वा दरवतः शूरान पाञ्चालान सह सॊमकान
धृष्टद्युम्नॊ महाराज दरौणिम अभ्यद्रवद युधि
21
ततः काञ्चनचित्राणां स जलाम्बुद नादिनाम
वृतः शतेन शूराणां रथानाम अनिवर्तिनाम
22
पुत्रः पाञ्चालराजस्य धृष्टद्युम्नॊ महारथः
दरौणिम इत्य अब्रवीद वाक्यं दृष्ट्वा यॊधान निपातितान
23
आचार्य पुत्र दुर्बुद्धे किम अन्यैर निहतैस तव
समागच्छ मया सार्धं यदि शूरॊ ऽसि संयुगे
अहं तवां निहनिष्यामि तिष्ठेदानीं ममाग्रतः
24
ततस तम आचार्य सुतं धृष्टद्युम्नः परतापवान
मर्मभिद्भिः शरैस तीक्ष्णैर जघान भरतर्षभ
25
ते तु पङ्क्ती कृता दरौणिं शरा विविशुर आशुगाः
रुक्मपुङ्खाः परसन्नाग्राः सर्वकायावदारणाः
मध्व अर्थिन इवॊद्दामा भरमराः पुष्पितं दरुमम
26
सॊ ऽतिविद्धॊ भृशं करुद्धः पदाक्रान्त इवॊरगः
मानी दरौणिर असंभ्रान्तॊ बाणपाणिर अभाषत
27
धृष्टद्युम्न सथिरॊ भूत्वा मुहूर्तं परतिपालय
यावत तवां निशितैर बाणैः परेषयामि यमक्षयम
28
दरौणिर एवम अथाभाष्य पार्षतं परवीरहा
छादयाम आस बाणौघैः समन्ताल लघुहस्तवत
29
स छाद्यमानः समरे दरौणिना युद्धदुर्मदः
दरौणिं पाञ्चाल तनयॊ वाग्भिर आतर्जयत तदा
30
न जानीषे परतिज्ञां मे विप्रॊत्पत्तिं तथैव च
दरॊणं हत्वा किल मया हन्तव्यस तवं सुदुर्मते
ततस तवाहं न हन्म्य अद्य दरॊणे जीवति संयुगे
31
इमां तु रजनीं पराप्ताम अप्रभातां सुदुर्मते
निहत्य पितरं ते ऽदय ततस तवाम अपि संयुगे
नेष्यामि मृत्युलॊकायेत्य एवं मे मनसि सथितम
32
यस ते पार्थेषु विद्वेषॊ या भक्तिः कौरवेषु च
तां दर्शय सथिरॊ भूत्वा न मे जीवन विमॊक्ष्यसे
33
यॊ हि बराह्मण्यम उत्सृज्य कषत्रधर्मरतॊ दविजः
स वध्यः सर्वलॊकस्य यथा तवं पुरुषाधम
34
इत्य उक्तः परुषं वाक्यं पार्षतेन दविजॊत्तमः
करॊधम आहारयत तीव्रं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत
35
निर्दहन्न इव चक्षुर्भ्यां पार्षतं सॊ ऽभयवैक्षत
छादयाम आस च शरैर निःश्वसन पन्नगॊ यथा
36
स छाद्यमानः समरे दरौणिना राजसत्तम
सर्वपाञ्चाल सेनाभिः संवृतॊ रथसत्तमः
37
नाकम्पत महाबाहुः सवधैर्यं समुपाश्रितः
सायकांश चैव विविधान अश्वत्थाम्नि मुमॊच ह
38
तौ पुनः संन्यवर्तेतां पराणद्यूतपरे रणे
निवारयन्तौ बाणौघैः परस्परम अमर्षिणौ
उत्सृजन्तौ महेष्वासौ शरवृष्टीः समन्ततः
39
दरौणिपार्षतयॊर युद्धं घॊररूपं भयानकम
दृष्ट्वा संपूजयाम आसुः सिद्धचारणवातिकाः
40
शरौघैः पूरयन्तौ ताव आकाशं परदिशस तथा
अलक्ष्यौ समयुध्येतां महत कृत्वा शरैस तमः
41
नृत्यमानाव इव रणे मण्डलीकृतकार्मुकौ
परस्परवधे यत्तौ परस्परजयैषिणौ
42
अयुध्येतां महाबाहू चित्रं लघु च सुष्ठु च
संपूज्यमानौ समरे यॊधमुख्यैः सहस्रशः
43
तौ परयुद्धौ रणे दृष्ट्वा वने वन्यौ गजाव इव
उभयॊः सेनयॊर हर्षस तुमुलः समपद्यत
44
सिंहनाद रवाश चासन दध्मुः शङ्खांश च मारिष
वादित्राण्य अभ्यवाद्यन्त शतशॊ ऽथ सहस्रशः
45
तस्मिंस तु तुमुले युद्धे भीरूणां भयवर्धने
मुहूर्तम इव तद युद्धं समरूपं तदाभवत
46
ततॊ दरौणिर महाराज पार्षतस्य महात्मनः
धवजं धनुस तथा छत्रम उभौ च पार्ष्णिसारथी
सूतम अश्वांश च चतुरॊ निहत्याभ्यद्रवद रणे
47
पाञ्चालांश चैव तान सर्वान बाणैः संनतपर्वभिः
वयद्रावयद अमेयात्मा शतशॊ ऽथ सहस्रशः
48
ततः परविव्यथे सेना पाण्डवी भरतर्षभ
दृष्ट्वा दरौणेर महत कर्म वासवस्येव संयुगे
49
शतेन च शतं हत्वा पाञ्चालानां महारथः
तरिभिश च निशितैर बाणैर हत्वा तरीन वै महारथान
50
दरौणिर दरुपदपुत्रस्य फल्गुनस्य च पश्यतः
नाशयाम आस पाञ्चालान भूयिष्ठं ये वयवस्थिताः
51
ते वध्यमानाः पाञ्चालाः समरे सह सृञ्जयैः
अगच्छन दरौणिम उत्सृज्य विप्रकीर्णरथध्वजाः
52
स जित्वा समरे शत्रून दरॊणपुत्रॊ महारथः
ननाद सुमहानादं तपान्ते जलदॊ यथा
53
स निहत्य बहूञ शूरान अश्वत्थामा वयरॊचत
युगान्ते सर्वभूतानि भस्मकृत्वेव पावकः
54
संपूज्यमानॊ युधि कौरवेयैर; विजित्य संख्ये ऽरिगणान सहस्रशः
वयरॊचत दरॊणसुतः परतापवान; यथा सुरेन्द्रॊ ऽरिगणान निहत्य
1
[s]
duryodhanenaivam ukto drauṇir āhavadurmadaḥ
pratyuvāca mahābāho yathā vadasi kaurava
2
priyā hi pāṇḍavā nityaṃ mama cāpi pituś ca me
tathaivāvāṃ priyau teṣāṃ na tu yuddhe kurūdvaha
śaktitas tāta yudhyāmas tyaktvā prāṇān abhītavat
3
ahaṃ karṇaś ca śalyaś ca kṛpo hārdikya eva ca
nimeṣāt pāṇḍavīṃ senāṃ kṣapayema nṛpottama
4
te cāpi kauravīṃ senāṃ nimeṣārdhāt kurūdvaha
kṣapayeyur mahābāho na syāma yadi saṃyuge
5
yudhyatāṃ pāṇḍavāñ śaktyā teṣāṃ cāsmān yuyutsatām
tejas tu teja āsādya praśamaṃ yāti bhārata
6
aśakyā tarasā jetuṃ pāṇḍavānām anīkinī
jīvatsu pāṇḍuputreṣu tad dhi satyaṃ bravīmi te
7
tmārthaṃ yudhyamānās te samarthāḥ pāṇḍunandanāḥ
kimarthaṃ tava sainyāni na haniṣyanti bhārata
8
tvaṃ hi lubdhatamo rājan nikṛtijñaś ca kaurava
sarātiśaṅkī mānī ca tato 'smān atiśaṅkase
9
ahaṃ tu yatnam āsthāya tvadarthe tyaktajīvitaḥ
eṣa gacchāmi saṃgrāmaṃ tvatkṛte kurunandana
10
yotsye 'haṃ śatrubhiḥ sārdhaṃ jeṣyāmi ca varān varān
pāñcālaiḥ saha yotsyāmi somakaiḥ kekayais tathā
pāṇḍaveyaiś ca saṃgrāme tvatpriyārtham ariṃdama
11
adya madbāṇanirdagdhāḥ pāñcālāḥ somakās tathā
siṃhenevārditā gāvo vidraviṣyanti sarvata
ḥ
12
adya dharmasuto rājā dṛṣṭvā mama parākramam
aśvatthāmam ayaṃ lokaṃ maṃsyate saha somakai
ḥ
13
gamiṣyati nirvedaṃ dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ
dṛṣṭvā vinihatān saṃkhye pāñcālān somakaiḥ saha
14
ye māṃ yuddhe 'bhiyotsyanti tān haniṣyāmi bhārata
na hi te vīra mucyeran madbāhvantaram āgat
āḥ
15
evam uktvā mahābāhuḥ putraṃ duryodhanaṃ tava
abhyavartata yuddhāya drāvayan sarvadhanvinaḥ
cikīrṣus tava putr
āṇāṃ
priyaṃ prāṇabhṛtāṃ vara
ḥ
16
tato 'bravīt sa kaikeyān pāñcālān gautamī sutaḥ
praharadhvam itaḥ sarve mama gātre mahārathāḥ
sthirī bhūtāś ca yudhyadhvaṃ darśayanto 'stralāghavam
17
evam uktās tu te sarve śastravṛṣṭim apātayan
drauṇiṃ prati mahārāja jalaṃ jaladharā iva
18
tān nihatya śarān drauṇir daśavīrān apothayat
pramukhe pāṇḍuputr
āṇāṃ
dhṛṣṭadyumnasya cābhibho
19
te hanyamānāḥ samare pāñcālāḥ sṛñjayās tathā
parityajya raṇe drauṇiṃ vyadravanta diśo daśa
20
tān dṛṣṭvā dravataḥ śūrān pāñcālān saha somakān
dhṛṣṭadyumno mahārāja drauṇim abhyadravad yudhi
21
tataḥ kāñcanacitr
āṇāṃ
sa jalāmbuda nādinām
vṛtaḥ śatena śūr
āṇāṃ
rathānām anivartinām
22
putraḥ pāñcālarājasya dhṛṣṭadyumno mahārathaḥ
drauṇim ity abravīd vākyaṃ dṛṣṭvā yodhān nipātitān
23
cārya putra durbuddhe kim anyair nihatais tava
samāgaccha mayā sārdhaṃ yadi śūro 'si saṃyuge
ahaṃ tvāṃ nihaniṣyāmi tiṣṭhedānīṃ mamāgrata
ḥ
24
tatas tam ācārya sutaṃ dhṛṣṭadyumnaḥ pratāpavān
marmabhidbhiḥ śarais tīkṣṇair jaghāna bharatarṣabha
25
te tu paṅktī kṛtā drauṇiṃ śarā viviśur āśugāḥ
rukmapuṅkhāḥ prasannāgrāḥ sarvakāyāvadāra
ṇāḥ
madhv arthina ivoddāmā bhramarāḥ puṣpitaṃ drumam
26
so 'tividdho bhṛśaṃ kruddhaḥ padākrānta ivoragaḥ
mānī drauṇir asaṃbhrānto bāṇapāṇir abhāṣata
27
dhṛṣṭadyumna sthiro bhūtvā muhūrtaṃ pratipālaya
yāvat tvāṃ niśitair bāṇaiḥ preṣayāmi yamakṣayam
28
drauṇir evam athābhāṣya pārṣataṃ paravīrahā
chādayām āsa bāṇaughaiḥ samantāl laghuhastavat
29
sa chādyamānaḥ samare drauṇinā yuddhadurmadaḥ
drauṇiṃ pāñcāla tanayo vāgbhir ātarjayat tad
ā
30
na jānīṣe pratijñāṃ me viprotpattiṃ tathaiva ca
droṇaṃ hatvā kila mayā hantavyas tvaṃ sudurmate
tatas tvāhaṃ na hanmy adya droṇe jīvati saṃyuge
31
imāṃ tu rajanīṃ prāptām aprabhātāṃ sudurmate
nihatya pitaraṃ te 'dya tatas tvām api saṃyuge
neṣyāmi mṛtyulokāyety evaṃ me manasi sthitam
32
yas te pārtheṣu vidveṣo yā bhaktiḥ kauraveṣu ca
tāṃ darśaya sthiro bhūtvā na me jīvan vimokṣyase
33
yo hi brāhmaṇyam utsṛjya kṣatradharmarato dvijaḥ
sa vadhyaḥ sarvalokasya yathā tvaṃ puruṣādhama
34
ity uktaḥ paruṣaṃ vākyaṃ pārṣatena dvijottamaḥ
krodham āhārayat tīvraṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt
35
nirdahann iva cakṣurbhyāṃ pārṣataṃ so 'bhyavaikṣata
chādayām āsa ca śarair niḥśvasan pannago yath
ā
36
sa chādyamānaḥ samare drauṇinā rājasattama
sarvapāñcāla senābhiḥ saṃvṛto rathasattama
ḥ
37
nākampata mahābāhuḥ svadhairyaṃ samupāśritaḥ
sāyakāṃś caiva vividhān aśvatthāmni mumoca ha
38
tau punaḥ saṃnyavartetāṃ prāṇadyūtapare raṇe
nivārayantau bāṇaughaiḥ parasparam amarṣiṇau
utsṛjantau maheṣvāsau śarav
ṛṣṭīḥ
samantata
ḥ
39
drauṇipārṣatayor yuddhaṃ ghorarūpaṃ bhayānakam
dṛṣṭvā saṃpūjayām āsuḥ siddhacāraṇavātik
āḥ
40
araughaiḥ pūrayantau tāv ākāśaṃ pradiśas tathā
alakṣyau samayudhyetāṃ mahat kṛtvā śarais tama
ḥ
41
nṛtyamānāv iva raṇe maṇḍalīkṛtakārmukau
parasparavadhe yattau parasparajayaiṣiṇau
42
ayudhyetāṃ mahābāhū citraṃ laghu ca suṣṭhu ca
saṃpūjyamānau samare yodhamukhyaiḥ sahasraśa
ḥ
43
tau prayuddhau raṇe dṛṣṭvā vane vanyau gajāv iva
ubhayoḥ senayor harṣas tumulaḥ samapadyata
44
siṃhanāda ravāś cāsan dadhmuḥ śaṅkhāṃś ca māriṣa
vāditrāṇy abhyavādyanta śataśo 'tha sahasraśa
ḥ
45
tasmiṃs tu tumule yuddhe bhīr
ūṇāṃ
bhayavardhane
muhūrtam iva tad yuddhaṃ samarūpaṃ tadābhavat
46
tato drauṇir mahārāja pārṣatasya mahātmanaḥ
dhvajaṃ dhanus tathā chatram ubhau ca pārṣṇisārathī
sūtam aśvāṃś ca caturo nihatyābhyadravad raṇe
47
pāñcālāṃś caiva tān sarvān bāṇaiḥ saṃnataparvabhiḥ
vyadrāvayad ameyātmā śataśo 'tha sahasraśa
ḥ
48
tataḥ pravivyathe senā pāṇḍavī bharatarṣabha
dṛṣṭvā drauṇer mahat karma vāsavasyeva saṃyuge
49
atena ca śataṃ hatvā pāñcālānāṃ mahārathaḥ
tribhiś ca niśitair bāṇair hatvā trīn vai mahārathān
50
drauṇir drupadaputrasya phalgunasya ca paśyataḥ
nāśayām āsa pāñcālān bhūyiṣṭhaṃ ye vyavasthit
āḥ
51
te vadhyamānāḥ pāñcālāḥ samare saha sṛñjayaiḥ
agacchan drauṇim utsṛjya viprakīrṇarathadhvaj
āḥ
52
sa jitvā samare śatrūn droṇaputro mahārathaḥ
nanāda sumahānādaṃ tapānte jalado yath
ā
53
sa nihatya bahūñ śūrān aśvatthāmā vyarocata
yugānte sarvabhūtāni bhasmakṛtveva pāvaka
ḥ
54
saṃpūjyamāno yudhi kauraveyair; vijitya saṃkhye 'rigaṇān sahasraśaḥ
vyarocata droṇasutaḥ pratāpavān; yathā surendro 'rigaṇān nihatya
veda in sanskrit
|
veda in sanskrit
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 7. Chapter 135