Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 7. Chapter 9
Book 7. Chapter 9
The Mahabharata In Sanskrit
Book 7
Chapter
9
1
[व]
एवं पृष्ट्वा सूतपुत्रं हृच छॊकेनार्दितॊ भृशम
जये निराशः पुत्राणां धृतराष्ट्रॊ ऽपतत कषितौ
2
तं विसंज्ञं निपतितं सिषुचुः परिचारकाः
जलेनात्यर्थ शीतेन वीजन्तः पुण्यगन्धिना
3
पतितं चैनम आज्ञाय समन्ताद भरत सत्रियः
परिवव्रुर महाराजम अस्पृशंश चैव पाणिभिः
4
उत्थाप्य चैनं शनकै राजानं पृथिवीतलात
आसनं परापयाम आसुर बाष्पकण्ठ्यॊ वराङ्गनाः
5
आसनं पराप्य राजा तु मूर्छयाभिपरिप्लुतः
निश्चेष्टॊ ऽतिष्ठत तदा वीज्यमानः समन्ततः
6
स लब्ध्वा शनकैः संज्ञां वेपमानॊ महीपतिः
पुनर गावल्गणिं सूतं पर्यपृच्छद यथातथम
7
यत तद उद्यन्न इवादित्यॊ जयॊतिषा परणुदंस तमः
आयाद अजातशत्रुर वै कस तं दरॊणाद अवारयत
8
परभिन्नम इव मातङ्गं तथ करुद्धं तरस्विनम
आसक्तमनसं दीप्तं परति दविरदघातिनम
वाशिता संगमे यद्वद अजय्यं परतियूथपैः
9
अति चान्यान रणे यॊधान वीरः पुरुषसत्तमः
यॊ हय एकॊ हि महाबाहुर निर्दहेद घॊरचक्षुषा
कृत्स्नं दुर्यॊधन बलं धृतिमान सत्यसंगरः
10
चक्षुर्हणं जये सक्तम इष्वास वररक्षितम
दान्तं बहुमतं लॊके के शूराः पर्यवारयन
11
के दुष्प्रधर्षं राजानम इष्वास वरम अच्युतम
समासेदुर नरव्याघ्रं कौन्तेयं तत्र मामकाः
12
तरसैवाभिपत्याथ यॊ वै दरॊणम उपाद्रवत
तं भीमसेनम आयान्तं के शूराः पर्यवारयन
13
यद आयाज जलदप्रख्यॊ रथः परमवीर्यवान
पर्जन्य इव बीभत्सुस तुमुलाम अशनिं सृजन
14
ववर्ष शरवर्षाणि वर्षाणि मघवान इव
इषुसंबाधम आकाशं कुर्वन कपिवरध्वजः
अवस्फूर्जन दिशः सर्वास तलनेमि सवनेन च
15
चापविद्युत परभॊ घॊरॊ रथगुल्म बलाहकः
रथनेमि घॊषस्तनितः शरशब्दातिबन्धुरः
16
रॊषनिर्जित जीमूतॊ मनॊ ऽभिप्राय शीघ्रगः
मर्मातिगॊ बाणधारस तुमुलः शॊणितॊदकः
17
संफाल्वयन महीं वर्षां मानवैर आस्तरंस तदा
गना निष्टनितॊ रौद्रॊ दुर्यॊधनकृतॊद्यमः
18
युद्धे ऽभयषिञ्चद विजयॊ गार्ध्रपत्रिः शिलाशितैः
गाण्डीवं धारयन धीमान कीदृशं वॊ मनस तदा
19
कच चिद गाण्डीवशब्देन न परणश्यत वै बलम
यद वः स भैरवं कुर्वन्न अर्जुनॊ भृशम अभ्यगात
20
कच चिन नापानुदद दरॊणाद इषुभिर वॊ धनंजयः
वातॊ मेघान इवाविध्यन परवाञ शरवनानिलह
कॊ हि गाण्डीवधन्वानं नरः सॊढुं रणे ऽरहति
21
यत सेनाः समकम्पन्त यद वीरान अस्पृशद भयम
के तत्र नाजहुर दरॊणं के कषुद्राः पराद्रवन भयात
22
के वा तत्र तनूस तयक्त्वा परतीपं मृत्युम आव्रजन
अमानुषाणां जेतारं युद्धेष्व अपि धनंजयम
23
न च वेगं सिताश्वस्य विशक्ष्यन्तीह मामकाः
गाण्डीवस्य च निर्घॊषं परावृड जलदनिस्वनम
24
विष्वक्सेनॊ यस्य यन्ता यॊद्धा चैव धनंजयः
अशक्यः स रथॊ जेतुं मन्ये देवासुरैर अपि
25
सुकुमारॊ युवा शूरॊ दर्शनीयश च पाण्डवः
मेधावी निपुणॊ धीमान युधि सत्यपराक्रमः
26
आरावं विपुलं कुर्वन वयथयन सर्वकौरवान
यदायान नकुलॊ धीमान के शूराः पर्यवारयन
27
आशीविष इव करुद्धः सहदेवॊ यदाभ्ययात
शत्रूणां कदनं जुर्वञ जेतासौ दुर्जयॊ युधि
28
आर्य वरतम अमॊघेषुं हरीमन्तम अपराजितम
दरॊणायाभिमुखं यान्तं के शूराः पर्यवारयन
29
यः स सौवीरराजस्य परमथ्य महतीं चमूम
आदत्त महिषीं भॊज्यां काम्यां सर्वाङ्गशॊभनाम
30
सत्यं धृतिश च शौर्यं च बरह्मचर्यं च केवलम
सर्वाणि युयुधाने ऽसमिन नित्यानि पुरुषर्षभे
31
बलिनं सत्यकर्माणम अदीनम अपराजितम
वासुदेव समं युद्धे वासुदेवाद अनन्तरम
32
युक्तं धनंजय परेष्ये शूरम आचार्य कर्मणि
पार्थेन समम अस्त्रेषु कस तं दरॊणाद अवारयत
33
वृष्णीनां परवरं वीरं शूरं सर्वधनुष्मताम
रामेण समम अस्त्रेषु यशसा विक्रमेण च
34
सत्यं धृतिर दमः शौर्यं बरह्मचर्यम अनुत्तमम
सात्वते तानि सर्वाणि तरैलॊक्यम इव केशवे
35
तम एवं गुन संपन्नं दुर्वारम अपि दैवतैः
समासाद्य महेष्वासं के वीराः पर्यवारयन
36
पाञ्चालेषूत्तमं शूरम उत्तमाभिजन परियम
नित्यम उत्तमकर्माणम उत्तमौजसम आहवे
37
युक्तं धनंजय हिते ममानर्थाय चॊत्तमम
यम वैश्रवणादित्य महेन्द्रवरुणॊपमम
38
महारथसमाख्यातं दरॊणायॊद्यन्तम आहवे
तयजन्तं तुमुले पराणान के शूराः पर्यवारयन
39
एकॊ ऽपसृत्य चेदिभ्यः पाण्डवान यः समाश्रितः
धृष्टकेतुं तमायान्तं दरॊणात कः समवारयत
40
यॊ ऽवधीत केतुमाञ शूरॊ राजपुत्रं सुदर्शनम
अपरान्त गिरिद्वारे कस तं दरॊणाद अवारयत
41
सत्रीपूर्वॊ यॊ नरव्याघ्रॊ यः स वेद गुणागुणान
शिखण्डिनं याज्ञसेनिम अम्लान मनसं युधि
42
देवव्रतस्य समरे हेतुं मृत्यॊर महात्मनः
दरॊणायाभिमुखं यान्तं के वीराः पर्यवारयन
43
यस्मिन्न अभ्यधिका वीरे गुणाः सर्वे धनंजयात
यस्मिन्न अस्त्राणि सत्यं च बरह्मचर्यं च नित्यदा
44
वासुदेव समं वीर्ये धनंजय समं बले
तेजसादित्यसदृशं बृहस्पतिसमं मतौ
45
अभिमन्युं महात्मानं वयात्ताननम इवान्तकम
दरॊणायाभिमुखं यान्तं के वीराः पर्यवारयन
46
तरुणस तव अरुणप्रख्यः सौभद्रः परवीरहा
यदाभ्याद्रवत दरॊणं तदासीद वॊ मनः कथम
47
दरौपदेया नरव्याघ्राः समुद्रम इव सिन्धवः
यद दरॊणम आद्रवन संख्ये के वीरास तान अवारयन
48
ये ते दवादश वर्षाणि करीडाम उत्सृज्य बालकाः
अस्त्रार्थम अवसन भीष्मे बिभ्रतॊ वरतम उत्तमम
49
कषत्रं जयः कषत्रदेवः कषत्रधर्मा च मानिनः
धृष्टद्युम्नात्मजा वीराः के तान दरॊणाद अवारयन
50
शताद विशिष्टं यं युद्धे समपश्यन्त वृष्णयः
चेकितानं महेष्वासं कस तं दरॊणाद अवारयत
51
वार्धक्षेमिः कलिङ्गानां यः कन्याम आहरद युधि
अनाधृष्टिर अदीनात्मा कस तं दरॊणाद अवारयत
52
भरातरः पञ्च कैकेया धार्मिकाः सत्यविक्रमाः
इन्द्र गॊपक वर्णाश च रक्तवर्मायुध धवजाः
53
मातृष्वसुः सुता वीराः पाण्डवानां जयार्थिनः
तान दरॊणं हन्तुम आयातान के वीराः पर्यवारयन
54
यं यॊधयन्तॊ राजानॊ नाजयन वारणावते
षण मासान अभिसंरब्धा जिघांसन्तॊ युधां पतिम
55
धनुष्मतां वरं शूरं सत्यसंधं महाबलम
दरॊणात कस तं नरव्याघ्रं युयुत्सुं परत्यवारयत
56
यः पुत्रं काशिराजस्य वाराणस्यां महारथम
समरे सत्रीषु गृध्यन्तं भल्लेनापहरद रथात
57
धृष्टद्युम्नं महेष्वासं पार्थानां मन्त्रधारिणम
युक्तं दुर्यॊधनानर्थे सृष्टं दरॊण वधाय च
58
निर्दहन्तं रणे यॊधान दारयन्तं च सर्वशः
दरॊणायाभिमुखं यान्तं के वीराः पर्यवारयन
59
उत्सङ्ग इव संवृद्धं दरुपदस्यास्त्रवित्तमम
शैखण्डिनं कषत्रदेवं के तं दरॊणाद अवारयन
60
य इमां पृथिवीं कृत्स्नां चर्म वत्सम अवेष्टयत
महता रथवंशेन मुख्यारिघ्नॊ महारथः
61
दशाश्वमेघान आजह्रे सवन्नपानाप्त दक्षिणान
निरर्गलान सर्वमेधान पुत्रवत पालयन परजाः
62
पिबन्त्यॊ दक्षिणां यस्य गङ्गा सरॊतः समापिबन
तावतीर गा ददौ वीर उशीनर सुतॊ ऽधवरे
63
न पूर्वे नापरे चक्रुर इदं के चन मानवाः
इति संचुक्रुशुर देवाः कृते कर्मणि दुष्करे
64
पश्यामस तरिषु लॊकेषु न तं संस्थास्नुचारिषु
जातं वापि जनिष्यं वा दवितीयं वापि संप्रति
65
अन्यम औशीनराच छैब्याद धुरॊ वॊढारम इत्य उत
गतिं यस्य न यास्यन्ति मानुषा लॊकवासिनः
66
तस्य नप्तारम आयान्तं शैब्यं कः समवारयत
दरॊणायाभिमुखं यान्तं वयात्ताननम इवान्तकम
67
विराटस्य रथानीकं मत्स्यस्यामित्र धातिनः
परेप्सन्तं समरे दरॊणं के वीराः पर्यवारयन
68
सद्यॊ वृकॊदराज जातॊ महाबलपराक्रमः
मायावी राक्षसॊ घॊरॊ यस्मान मम महद भयम
69
पार्थानां जय कामं तं पुत्राणां मम कण्टकम
घटॊत्कचं महाबाहुं कस तं दरॊणाद अवारयत
70
एते चान्ये च बहवॊ येषाम अर्थाय संजय
तयक्तारः संयुगे पराणान किं तेषाम अजितं युधि
71
येषां च पुरुषव्याघ्रः शार्ङ्गधन्वा वयपाश्रयः
हितार्थी चापि पार्थानां कथं तेषां पराजयः
72
लॊकानां गुरुर अत्यन्तं लॊकनाथः सनातनः
नारायणॊ रणे नाथॊ दिव्यॊ दिव्यात्मवान परभुः
73
यस्य दिव्यानि कर्माणि परवदन्ति मनीषिणः
तान्य अहं कीर्तयिष्यामि भक्त्या सथैर्यार्थम आत्मनः
1
[v]
evaṃ pṛṣṭvā sūtaputraṃ hṛc chokenārdito bhṛśam
jaye nirāśaḥ putr
āṇāṃ
dhṛtarāṣṭro 'patat kṣitau
2
taṃ visaṃjñaṃ nipatitaṃ siṣucuḥ paricārakāḥ
jalenātyartha śītena vījantaḥ puṇyagandhin
ā
3
patitaṃ cainam ājñāya samantād bharata striyaḥ
parivavrur mahārājam aspṛśaṃś caiva pāṇibhi
ḥ
4
utthāpya cainaṃ śanakai rājānaṃ pṛthivītalāt
āsanaṃ prāpayām āsur bāṣpakaṇṭhyo varāṅgan
āḥ
5
sanaṃ prāpya rājā tu mūrchayābhipariplutaḥ
niśceṣṭo 'tiṣṭhata tadā vījyamānaḥ samantata
ḥ
6
sa labdhvā śanakaiḥ saṃjñāṃ vepamāno mahīpatiḥ
punar gāvalgaṇiṃ sūtaṃ paryapṛcchad yathātatham
7
yat tad udyann ivādityo jyotiṣā praṇudaṃs tamaḥ
āyād ajātaśatrur vai kas taṃ droṇād avārayat
8
prabhinnam iva mātaṅgaṃ tatha kruddhaṃ tarasvinam
āsaktamanasaṃ dīptaṃ prati dviradaghātinam
vāśitā saṃgame yadvad ajayyaṃ pratiyūthapai
ḥ
9
ati cānyān raṇe yodhān vīraḥ puruṣasattamaḥ
yo hy eko hi mahābāhur nirdahed ghoracakṣuṣā
kṛtsnaṃ duryodhana balaṃ dhṛtimān satyasaṃgara
ḥ
10
cakṣurhaṇaṃ jaye saktam iṣvāsa vararakṣitam
dāntaṃ bahumataṃ loke ke śūrāḥ paryavārayan
11
ke duṣpradharṣaṃ rājānam iṣvāsa varam acyutam
samāsedur naravyāghraṃ kaunteyaṃ tatra māmak
āḥ
12
tarasaivābhipatyātha yo vai droṇam upādravat
taṃ bhīmasenam āyāntaṃ ke śūrāḥ paryavārayan
13
yad āyāj jaladaprakhyo rathaḥ paramavīryavān
parjanya iva bībhatsus tumulām aśaniṃ sṛjan
14
vavarṣa śaravarṣāṇi varṣāṇi maghavān iva
iṣusaṃbādham ākāśaṃ kurvan kapivaradhvajaḥ
avasphūrjan diśaḥ sarvās talanemi svanena ca
15
cāpavidyut prabho ghoro rathagulma balāhakaḥ
rathanemi ghoṣastanitaḥ śaraśabdātibandhura
ḥ
16
roṣanirjita jīmūto mano 'bhiprāya śīghragaḥ
marmātigo bāṇadhāras tumulaḥ śoṇitodaka
ḥ
17
saṃphālvayan mahīṃ varṣāṃ mānavair āstaraṃs tadā
ganā niṣṭanito raudro duryodhanakṛtodyama
ḥ
18
yuddhe 'bhyaṣiñcad vijayo gārdhrapatriḥ śilāśitaiḥ
gāṇḍīvaṃ dhārayan dhīmān kīdṛśaṃ vo manas tad
ā
19
kac cid gāṇḍīvaśabdena na praṇaśyata vai balam
yad vaḥ sa bhairavaṃ kurvann arjuno bhṛśam abhyagāt
20
kac cin nāpānudad droṇād iṣubhir vo dhanaṃjayaḥ
vāto meghān ivāvidhyan pravāñ śaravanānilah
ko hi gāṇḍīvadhanvānaṃ naraḥ soḍhuṃ raṇe 'rhati
21
yat senāḥ samakampanta yad vīrān aspṛśad bhayam
ke tatra nājahur droṇaṃ ke kṣudrāḥ prādravan bhayāt
22
ke vā tatra tanūs tyaktvā pratīpaṃ mṛtyum āvrajan
amānu
ṣāṇāṃ
jetāraṃ yuddheṣv api dhanaṃjayam
23
na ca vegaṃ sitāśvasya viśakṣyantīha māmakāḥ
gāṇḍīvasya ca nirghoṣaṃ prāvṛḍ jaladanisvanam
24
viṣvakseno yasya yantā yoddhā caiva dhanaṃjayaḥ
aśakyaḥ sa ratho jetuṃ manye devāsurair api
25
sukumāro yuvā śūro darśanīyaś ca pāṇḍavaḥ
medhāvī nipuṇo dhīmān yudhi satyaparākrama
ḥ
26
rāvaṃ vipulaṃ kurvan vyathayan sarvakauravān
yadāyān nakulo dhīmān ke śūrāḥ paryavārayan
27
āś
viṣa iva kruddhaḥ sahadevo yadābhyayāt
śatr
ūṇāṃ
kadanaṃ jurvañ jetāsau durjayo yudhi
28
rya vratam amogheṣuṃ hrīmantam aparājitam
droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke śūrāḥ paryavārayan
29
yaḥ sa sauvīrarājasya pramathya mahatīṃ camūm
ādatta mahiṣīṃ bhojyāṃ kāmyāṃ sarvāṅgaśobhanām
30
satyaṃ dhṛtiś ca śauryaṃ ca brahmacaryaṃ ca kevalam
sarvāṇi yuyudhāne 'smin nityāni puruṣarṣabhe
31
balinaṃ satyakarmāṇam adīnam aparājitam
vāsudeva samaṃ yuddhe vāsudevād anantaram
32
yuktaṃ dhanaṃjaya preṣye śūram ācārya karmaṇi
pārthena samam astreṣu kas taṃ droṇād avārayat
33
v
ṛṣṇ
nāṃ pravaraṃ vīraṃ śūraṃ sarvadhanuṣmatām
rāmeṇa samam astreṣu yaśasā vikrameṇa ca
34
satyaṃ dhṛtir damaḥ śauryaṃ brahmacaryam anuttamam
sātvate tāni sarvāṇi trailokyam iva keśave
35
tam evaṃ guna saṃpannaṃ durvāram api daivataiḥ
samāsādya maheṣvāsaṃ ke vīrāḥ paryavārayan
36
pāñcāleṣūttamaṃ śūram uttamābhijana priyam
nityam uttamakarmāṇam uttamaujasam āhave
37
yuktaṃ dhanaṃjaya hite mamānarthāya cottamam
yama vaiśravaṇāditya mahendravaruṇopamam
38
mahārathasamākhyātaṃ droṇāyodyantam āhave
tyajantaṃ tumule prāṇān ke śūrāḥ paryavārayan
39
eko 'pasṛtya cedibhyaḥ pāṇḍavān yaḥ samāśritaḥ
dhṛṣṭaketuṃ tamāyāntaṃ droṇāt kaḥ samavārayat
40
yo 'vadhīt ketumāñ śūro rājaputraṃ sudarśanam
aparānta giridvāre kas taṃ droṇād avārayat
41
strīpūrvo yo naravyāghro yaḥ sa veda guṇāguṇān
śikhaṇḍinaṃ yājñasenim amlāna manasaṃ yudhi
42
devavratasya samare hetuṃ mṛtyor mahātmanaḥ
droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke vīrāḥ paryavārayan
43
yasminn abhyadhikā vīre guṇāḥ sarve dhanaṃjayāt
yasminn astrāṇi satyaṃ ca brahmacaryaṃ ca nityad
ā
44
vāsudeva samaṃ vīrye dhanaṃjaya samaṃ bale
tejasādityasadṛśaṃ bṛhaspatisamaṃ matau
45
abhimanyuṃ mahātmānaṃ vyāttānanam ivāntakam
droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke vīrāḥ paryavārayan
46
taruṇas tv aruṇaprakhyaḥ saubhadraḥ paravīrahā
yadābhyādravata droṇaṃ tadāsīd vo manaḥ katham
47
draupadeyā naravyāghrāḥ samudram iva sindhavaḥ
yad droṇam ādravan saṃkhye ke vīrās tān avārayan
48
ye te dvādaśa varṣāṇi krīḍām utsṛjya bālakāḥ
astrārtham avasan bhīṣme bibhrato vratam uttamam
49
kṣatraṃ jayaḥ kṣatradevaḥ kṣatradharmā ca māninaḥ
dhṛṣṭadyumnātmajā vīrāḥ ke tān droṇād avārayan
50
atād viśiṣṭaṃ yaṃ yuddhe samapaśyanta vṛṣṇayaḥ
cekitānaṃ maheṣvāsaṃ kas taṃ droṇād avārayat
51
vārdhakṣemiḥ kaliṅgānāṃ yaḥ kanyām āharad yudhi
anādhṛṣṭir adīnātmā kas taṃ droṇād avārayat
52
bhrātaraḥ pañca kaikeyā dhārmikāḥ satyavikramāḥ
indra gopaka varṇāś ca raktavarmāyudha dhvaj
āḥ
53
mātṛṣvasuḥ sutā vīrāḥ pāṇḍavānāṃ jayārthinaḥ
tān droṇaṃ hantum āyātān ke vīrāḥ paryavārayan
54
yaṃ yodhayanto rājāno nājayan vāraṇāvate
ṣaṇ māsān abhisaṃrabdhā jighāṃsanto yudhāṃ patim
55
dhanuṣmatāṃ varaṃ śūraṃ satyasaṃdhaṃ mahābalam
droṇāt kas taṃ naravyāghraṃ yuyutsuṃ pratyavārayat
56
yaḥ putraṃ kāśirājasya vārāṇasyāṃ mahāratham
samare strīṣu gṛdhyantaṃ bhallenāpaharad rathāt
57
dhṛṣṭadyumnaṃ maheṣvāsaṃ pārthānāṃ mantradhāriṇam
yuktaṃ duryodhanānarthe sṛṣṭaṃ droṇa vadhāya ca
58
nirdahantaṃ raṇe yodhān dārayantaṃ ca sarvaśaḥ
droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke vīrāḥ paryavārayan
59
utsaṅga iva saṃvṛddhaṃ drupadasyāstravittamam
śaikhaṇḍinaṃ kṣatradevaṃ ke taṃ droṇād avārayan
60
ya imāṃ pṛthivīṃ kṛtsnāṃ carma vatsam aveṣṭayat
mahatā rathavaṃśena mukhyārighno mahāratha
ḥ
61
daśāśvameghān ājahre svannapānāpta dakṣiṇān
nirargalān sarvamedhān putravat pālayan praj
āḥ
62
pibantyo dakṣiṇāṃ yasya gaṅgā srotaḥ samāpiban
tāvatīr gā dadau vīra uśīnara suto 'dhvare
63
na pūrve nāpare cakrur idaṃ ke cana mānavāḥ
iti saṃcukruśur devāḥ kṛte karmaṇi duṣkare
64
paśyāmas triṣu lokeṣu na taṃ saṃsthāsnucāriṣu
jātaṃ vāpi janiṣyaṃ vā dvitīyaṃ vāpi saṃprati
65
anyam auśīnarāc chaibyād dhuro voḍhāram ity uta
gatiṃ yasya na yāsyanti mānuṣā lokavāsina
ḥ
66
tasya naptāram āyāntaṃ śaibyaṃ kaḥ samavārayat
droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ vyāttānanam ivāntakam
67
virāṭasya rathānīkaṃ matsyasyāmitra dhātinaḥ
prepsantaṃ samare droṇaṃ ke vīrāḥ paryavārayan
68
sadyo vṛkodarāj jāto mahābalaparākramaḥ
māyāvī rākṣaso ghoro yasmān mama mahad bhayam
69
pārthānāṃ jaya kāmaṃ taṃ putr
āṇāṃ
mama kaṇṭakam
ghaṭotkacaṃ mahābāhuṃ kas taṃ droṇād avārayat
70
ete cānye ca bahavo yeṣām arthāya saṃjaya
tyaktāraḥ saṃyuge prāṇān kiṃ teṣām ajitaṃ yudhi
71
yeṣāṃ ca puruṣavyāghraḥ śārṅgadhanvā vyapāśrayaḥ
hitārthī cāpi pārthānāṃ kathaṃ teṣāṃ parājaya
ḥ
72
lokānāṃ gurur atyantaṃ lokanāthaḥ sanātanaḥ
nārāyaṇo raṇe nātho divyo divyātmavān prabhu
ḥ
73
yasya divyāni karmāṇi pravadanti manīṣiṇaḥ
tāny ahaṃ kīrtayiṣyāmi bhaktyā sthairyārtham ātmanaḥ
w b yeats the wild swans at coole
|
w b yeats the wild swans at coole
Home
>
Library
>
New
>
John Dargavel Smith
>
The Mahabharata In Sanskrit
>
Book 7. Chapter 9